Noc ako každá iná

Ráno, ďalšie z mnohých.

Všetci \"normálny\" ešte spia a nik, ani on sám, nemá jasno...

V tom čo sa deje okolo neho.

Fľaša nedopitých myšlienok leží pri posteli,

Včerajšia chemická reakcia:

            Ešte stále mu šumí v hlave,

            Sucho,

            Ovládať telo je namáhavejšie ako ležať len tak, bez pohnutia, bez sĺz.

Štyri hodiny, z ulice presvitá svetlo pouličných lámp,

Po izbe sa ticho plazil vychladnutý dym.

Sám nevedel či žije, alebo je to ešte stále intravenózny sen,

Na krku sa snažil nahmatať tep, cítil na ňom len konopnú slučku,

Ale prstami nenašiel jedno ani druhé.

Celý jeho svet sa točil v obrovskom kolotoči:

            Farby tam kde nikdy neboli ho prekvapovali viac ako vlastná zúfalosť.

            Zvuky ktoré nikto iný nepočul napĺňali jeho mozog.

Hmatal okolo seba,

Ťažký predmet sa váľal po drsnom drevenom stole,

Pocítil chlad...

S lepkavou tmavou tekutinou uniká jeho žilám život.

            Zbohom Človek.