Sen

Trápi ma dňom i nocou

tá ruža, mnou je nedotknutá.

Ten kalich bolesti

v mukách sa stále núka

 

...nechá sa bozkávať

aj keď trochu horko chutí.

Prsty na juh,

až do oceánu ich no núti.

 

Dotykom sladkých pier

prudko sa zvyšuje léno.

Z veže, mrak vznesúc sa

snehom jej prikryje lono.

 

Pocit ten milosti

bledá je tvár je skala.

Lež v snoch,

teplá, a živá, a stála.

 

škovránok jemne skryje sa

opäť vo svojom hniezde.

Hlas, voda, bábika,

trhavosť tichej piesne.

 

Oči sa otvoria

na nebi krvavá luna.

Nechcieť sa prebudiť,

veď vonku nie je...

 

..ona.

---