Kňaz a obeta - úryvok 3

Beliefs should conform to one's best scientific understanding of the world.

One should take care never to distort scientific facts to fit one's beliefs.

5th Tenet

 

Dimitrij sedel na posteli opierajúc sa chrbátom o stenu a čítal môj denník alebo ak chcete poznámky. Pár krát sa zasmial a ku koncu mal len zdvihnuté obočie. Ja som medzitým prehrával šachovú partiu z požičanej knihy. Nepamätám si mená. Švéd vs. Rus. Keď odložil poznámky, pozrel na mňa a chvíľu bol ticho.

 

„Ako toto by si chcel vydať,“ pozrel na mňa a stále mal v otázke dvihnuté obočie.

 

„Neviem, skôr som písal pre seba, keď začnem písať, aby som mal niečo, k čomu sa mám vrátiť.

 

„Ako niektoré časti sú fajn,“ ale publikum si na tomto nevybuduješ. Nemá to nejaký koncept, niečo úderné. Ako ten tvoj pracovný názov Sny a ilúzie je dosť výstižný.“

 

„Ešte to nie je dokončené. Ten názov mám ešte od strednej školy. Chcel som natočiť krátky film. Taký krátky lyrický arty skeč.“

 

„Prečo si ho nenatočil,“ prerušil a nenechal ma rozpovedať sa o Snoch a ilúziách.

 

„Nemal som kameru a,“ zasekol som sa.

 

„A čo,“ zaujímal sa a na moje prekvapenie som necítil výčitky.

 

„A skúseností. Tím. Možno podporu? Pamätám sa, že každý nad tým ohŕňal nosom. A po dvadsiatich rokoch keď som to pripitý spomenul jednej kolegyni, čo popri práci v reštike, vyrábala kožené doplnky pre transgender, gay a S/M komunitu, tak bola úplne nadšená.“

 

„Mal si ísť na nejakú umeleckú školu, bráško. Tam by si stretol svoj „tím“ a možno by ti to otvorilo myseľ viac a nemusel si skončiť tu.“

 

„Ja viem,“ pocit, že sa mi otvára rana na duši pokúsil som sa vrátiť k šachu.

 

„Koľko je z toho realita a koľko fikcia,“ pokračoval Dimitrij.

 

„Ťažko povedať,“ a poťukal som si na hlavu.

 

„Počkaj, takže,“ takmer vyskočil z postele. „Takže, ty chceš povedať, že ten tvoj snový svet považuješ za reálny?“

 

„Ja viem, že nie je reálny, ale keď som tam, tak ho cítim reálne.“

 

„Uau,“ a pozrel von zamrežovaným oknom.

 

„Zahráme si jednu?“ Spýtal som sa rozmiestňoval som figúrky na šachovnici.

 

„Prečo nie, čokoľvek, čo ťa vytiahne z reality, však?“

 

Nervózne som sa usmial a nechal som ho vybrať farbu. Ostali mi čierny. Lepšie hrám za bielych, ale radšej hrám za čiernych.

 

Večer som potom, ešte uvažoval nad tým, čo mi Dimitrij povedal. Asi by som mal rozpísať niektoré svoje nápady a nesústrediť sa na seba.

 

„Spíš,“ zašepkal Dimitrij.

 

„Nie.“

 

„Počuj, ak umrieš a nič s nimi nespravíš, tak si môžem nechať tvoje poznámky?“

 

Zaváhal som. „Prečo?“

 

„Niektoré tvoje nápady boli celkom zaujímavé a ak nemáš nič proti tomu, nechám sa inšpirovať. Páčil sa mi ten náčrtok o Tamikovi, myslím, že to by som dal.

 

„Oukej,“ a neubránil som sa uchechtnutiu.

 

„Čo sa smeješ.“

 

„Som si predstavil Paula Coelha ako výťahového vraha.“

 

„Sa nerehoc, lebo aj ty skončíš v šachte.“

 

„Au,“ dostal som kopanec zo spodnej postele cez strunový matrac.

 

„Tak platí,“ a zaželali sme si dobrú noc.

 

---