Gesto

******

Dnes nejsi tu možná jste ještě spolu pod klenbou bratislavských hvězd alespoň spolu ještě sníte společný příběh poezie Já jsem to dneska vzdal ten čas tak drahý dnes je můžu se těšít a zítra zůstane jen sešit po našich setkáních i po nás a možná ani tone a slza v noci tone jak kostka cukru ve svařeném víně na starých horách vládne už jen chlad a vítr zní a vlna rackem rozezní vzpomínkou na léto zvon rozechvělý vysoko na nízké barokní věži andělé z kostela k nám běží pomalu sněží téměř už žena a muž jablko rozkrojené hvězdou, co padá v nás když čas nás bere zpět nevíme kam a utíkáme bosí ve stání svém v blankytu plném rosy

Nádhera. Něžné a smutné

až do posledného verša to vidím ako nežnú nesmelosť, ním sa to celé potom otáča ( teda pre mňa mimo môjho plátna :o))) ona ide po lúke, chcú si niečo milé povedať, ale ešte sa tvária, že sa nič nedeje - on niečo naznačí - ona ticho preruší odtrhnutím stebla - možno si ho dá do úst - nebude chvíľu musieť hovoriť, ale nebude to vyzerať ako mlčanie on sa tiež tvári akože nenápadne, ale on už aj tak všetko vie, obaja to vedia, ale ešte sa to nikdy nepovedalo naostro nemusí ísť len o lásku, ale znie mi to skôr príjemne ešte ďalej je predel po jej geste, ktorým sa mu otvorila - spojili sa...ale ešte nepoznajú medzi sebou hranicu ale aj tak je to fajn Sneženie na čiernych pásikoch ? To si musím všimnúť !! Pekný obrázok. To bola moja škôlkárska interpretácia literárneho textu :o) Si citlivá bytôstka :o)

Nádhera. Něžné a smutné

Nádhera. Něžné a smutné

******************************************************************* dokumentárny film o slovách v plači pred potleskom ticha *******************************************************************

spica

pěkná věc. Jen to (podle mě) ke konci uhne špatným směrem. Klasikou je zachycení nemožnosti prohloubení tohoto krásného kontaktu, vy jdete jinam, nevím kam.

bogart: Ja som v posledných slovách zdôraznila tú nemožnosť prehĺbenia dotyku, tú nemožnosť, ktorá žene dáva zvláštnu, priam hysterickú nádej, ktorá je planá rovnako ako sneh, ktorý sa v čiernobielych filmoch (pokiaľ nesnežilo naozaj) pridával ďalším filmom. Videl si to niekedy? To potom sneží aj v čiernych pásikoch, ktorými je film orámovaný.... V tejto básni ale upieram pohľad skôr na mladého muža, ktorý nevie povedať, že už je niekde celkom celkom inde... Teraz som v rozpakoch, z toho vykania...

Pěkná věc, na bogarda nedej, on si myslí, že jen on umí psát...napíše Nádhera, jen....(a dlouhé a dlouhé povídání o tom, jak je dokonalejší) Já to tipnu, tak se mi to líbí! :-))))))))))

mne sa prave ten zaver paci *

mne sa prave ten zaver paci *

ona cela ta basen je takova hodne opustena...*

ten koniec...a ten začiatok...a ten stred! a to všetko dokopy. a nejako...no fakt. teda, Silvuš jedna! :) AKo sa ti TOTO podarí? :) (Vieš ako by som ti prial, aby si teraz videla oblohu...jeden oblak vyzerá úplne ako postava, ktorá je rozfukovaná vetrom. A nejako mi to pripomína tú báseň. )

Cítim sa krásne opustený. Tak trochu mimo plátna, tak trochu v ňom. Páči.

Podáva jej gesto... ///tvoje metafory jsou mnohdy velmi opuštěné...