Nevera

Neveríš nikomu,

hoci by si tak strašne chcel.

Vraj je to jednoduché,

povieš si - žiješ len raz,

tak teda na doraz...

Ale už to nejde,

toľkokrát sklamaný,

prečítal si príliš veľa kníh,

o správaní vieš všetko,

pravidiel je toľko,

že sa nemáš kde a kedy

prejaviť

a zabúdaš, kto si...

Začínaš znovu hľadať,

ale už to nejde - niečo

nie je v poriadku.

Pozrieš sa do zrkadla

a tam stojí cudzinec

s chladnými očami,

zjazvenou dušou,

rečami básnika,

správaním gentlemana

a myšlienkami vraha.

Neveríš

zatváraš oči

pozeráš do seba

a vidíš

... tmu

Prebudí sa v Tebe dieťa,

čo v noci k rodičom uteká,

- načo -

aj tam je tma,

a robíš všetko,

aby si zabudol.

Zabudol na seba,

na tú tmu,

lebo chceš byť iný,

a tak do tej tmy

hádžeš knihy, filmy,

hudbu, krásu, lásku,

alkohol, školu, známych...

Ale nič nepomáha,

pretože

TMA

je nedostatok

SVETLA

a to Ti nikto neponúkne...

Nie si iný,

veď v cirkuse

Slony tancujú

Psy počítajú

Opice jazdia na motorke.

A zatiaľ

Vtáci lietajú

Psy naháňajú Mačky