Ranná zľahka depresívna

Desať rokov, dvadsať rokov,

päťdesiatka, šesťdesiatka.

Mohli by byť o dve vrásky na prdeli viac.

Desať krokov, dvadsať krokov,

kam to mierim, už nie skokom.

Pane Bože nechceš si ma ešte vziať?

/Zabalenú v celofáne s mašličkou a volánikmi?/

Do krimplenu nie!

V tomto veku niečo modré, niečo krásne,

bude prítmie, snáď sa zhasne.

Do krimplenu pekne prosím nie.

Možno rifle, staré tričko, k tomu brko.

Keby niekým trochu trklo

v plisé už nik predsa neleží.

V tom sa  straší tak na gotickej na veži.

Dvoch pešiakov, staršie dámy

šachovnicou cupitáme.

Na cinter to je iba kúsok, príbuzní sa potisnú. 

Jeden - dvaja luteráni, tetičku šľak netrafí.

Na jeden trochu pošla,  druhý sa jej netýka.

Nevyletí ani z kože, možno z urny

Tak sa iba trochu zapráši.

Ale krimplen prosím nie!

Môže to byť o dva týždne viac?

veľmi voľne podľa Michala Tučného