Sestra Perpetua

Sestra Perpetua

Niekedy počas druhej svetovej vojny

„Ak sa  otec vráti z vojny, vstúpim do kláštora!“ Zahlásila Anička doma  a najmä svojmu frajerovi. Chodila s ním  a vážne to myslela aj s frajerom a záležalo jej aj na otcovi. Bol to sľub ktorý dala najvyššiemu, ak to otec prežije a vráti sa.  Otec bol dôstojník /plukovník/ a povolali ho do aktívnej služby.  Anička bola vychovávaná na území kasární. Na území rôznych vojenských útvarov po celom Československu. Mala rada vojenské pochody, vojenské nástupy a vojenskú dychovku.

Jedného dňa sa vojna  skončila, otec sa  vrátil živý a Anička splnila svoj sľub. Vstúpila do kláštora, prijala meno Perpetua. Jej frajer - v tom čase sa stal bývalým, ale zase nie úplne, začal študovať za kňaza a vstúpil do rádu tiež, ale na území Maďarska. 

Rok 1951

Sestru Pepretuu zatkli, pretože bol pohon na mníšky, a pretože ukrývali istého farára, ktorý nakoniec za to ukrývanie až tak veľmi nestál. Keď ho chytili, /nechcelo sa  mu ukrývať/ vyzvonil aj to, čo nevedel. Na rozdiel od mníšok, ktoré mlčali statočne a kryli mu chrbát.

Sestra Perpetua sa musela vzdať svojho habitu a  začlenila sa medzi ostatné väzenkyne. Ak chvíľu niekde sedela, na väzenskom dvore vznikali okolo nej ornamenty. Kreslila špičkou nohy, kúskom dreva, čímkoľvek, čo bolo po ruke, po nohe a čím sa  dalo, tieto nie veľmi ľudské podmienky, aspoň trochu poľudštiť.

Poslali ju pucovať záchody. Po jej čistení boli nielen vyčistené,  ale na stene sa skveli  ornamenty a nápisy, citáty zo starého písma.  To by dokázalo rozzúriť aj ďaleko miernejšie povahy, ako sú práve väzenskí dozorcovia. Tri dni samotky za ornamenty bolo iba minimum. A to aj napriek tomu, že nik netušil ako sa  Perpetua dostala k farbám.

„Tento stolík vezmite, ukradnite a dajte ho bokom.“ Prevýchova v base je dôležitá a to aj vtedy, ak by vás pri tej príležitosti mali učiť kradnúť. Nikdy neviete, kedy sa vám tento druh socialistickej výchovy môže zísť. Navyše,ak to dostanete príkazom. Likvidovala sa jedna basa a časť inventáru sa „presúvala“ z jednej basy do druhej. A príkaz ku krádeži bol od najvrchnejšej vrchnej bacharky.

Rok 1953 – umrel Stalin, Gottwald, menová reforma.

Prepustili moju mamu, ale nie mníšky. Perpetua sedela ďalej.

Niekedy medzitým zavreli Perpetuinho bývalého milého, v tom čase už farára. Jeho rodičia dovtedy navštevovali Perpetuu v base, teraz si mohli rozšíriť pole pôsobnosti a striedať návštevy v slovenských a maďarských basách. Podplácať bacharov a posielať balíčky na obidve strany. Moc maďarskej salámy bola už v tom čase veľká. Rodičia mali síce  svoj vek, ale čo sa naučili na slovenských basách, neskôr ocenili pri návštevách bás maďarských.

Po prepustení sa sestra Perpetua vrátila k svojmu rádu a slúžila na oddelení mentálne a fyzicky postihnutých dospelých. Mimoriadne nevďačná práca, ale robila ju s láskou, až do odchodu do dôchodku.  

Niekedy  okolo roku 1972. 

Mali sme čerstvého trabanta, bez nejakých extra škrabancov – ak nepočítam to, čo sa podpísali ryby na kapote nikdy nehrdzavejúceho nemeckého skvostu automobilového priemyslu. Vybrali sem sa po Slovensku,  naši vzali dvoch pubertiakov – mňa a brata  a zastavili sme sa u sestry Perpetui. Otec zacúval a nízky múrik kláštora mu preliačil zadný nárazník.

„A máme čerstvé kláštorné tajomstvo!“ zhodnotil otec, pokrčil plecami a bolo jasné, že naše kláštorné tajomstvo bude  na večné veky súčasťou trabanta. Nehrdzavie, nemení to farbu, a iba na zadnom nárazníku je vymačknuté  malé „V“.

„Rybám to vadiť nebude“, tie si zvykli aj na horšie veci. Napríklad zemiakové cesto, ktoré som pomáhala spraviť aj ja. Dofarbovala som ho kukuricou a bolo krásne žlté.

Zaparkovali sme,  vyšli na nádvorie a zazvonili. Sestra Perpetua nás už očakávala a s ňou niekoľko mís chlebíčkov.

„Jedzte páni farári mali prísť, ale na poslednú chvíľu im do toho niečo prišlo, a tak vám Pán Boh zachovať ráčil.“ Vrhli sme sa  na chlebíčky a velebili najvyššieho.

-----------

Velebológ - Trailer

Fascinovala ma zamilovaná mladá žena, ktorá svoj sľub - ak sa otec vráti živý dodržala. A nielen to. Frajer, ktorý sa mohol nahnevať - namiesto toho vyštudoval za farára. A nakoniec  jeho rodičia, ktorí naozaj nemuseli navštevovať v base bývalú ich syna.  Táto trojkombinácia sa  málokedy stretne. 

.