Černobílý knoflík

(2/2) Táto časť je za mňa lepšia, pretože to je originálnejšie než čo sme videli doteraz. "Tvoje rodiče asi zakázali ti přístup, k vysavači a zdroji tepla a možná i vrtačce." mám problém s poradím slov, zdroj tepla = domov, prečo ale potrebujem vysávač a vŕtačku? Nerozumiem. "ale ty s nimi jen zabíjíš zbytky své empatie" - má to potenciál.

Znovu vnútorný konflikt, už je toho dosť. "měnícího se příležitostně ve velblouda se čtyřmi hrby." - by som vynechal, snaží sa to byť vtipné, nehodí sa to do kontextu a je to iba vyrušenie z línie. 

"černá díra" znovu sa opakuje, ale teraz je to srdce a nie konflikt? To ma zmiatlo. "Stephen Hawking s tímhle (ne)počítal." neviem, či autor sa vyzná a bol to zámer, ale tu by to nemalo byť jednoznačné a hviezdy sa skutočne vrátia vo forme žiarenia z čiernej diery vo forme hawkingovho žiarenia :) nie som si istý či to bolo už experimentálne potvrdené, takže okay, ak to hrajeme na teóriu, tak potom zátvorky dávaju zmysel.

"Ale válku vyhraje Hitler." - neviem kto by tvrdil, že vojnu vyhraje Hitler :) alebo prečo, ináč odstavec dobrý je funkčný a úderný. 

Ďalší je presne to čo táto báseň potrebuje, nádej/povzdych. Je to na správnom mieste. Avšak "Naděje umírá poslední" je fráza tak často používaná, že už stratila na váhe, pokiaľ to nie je myslené ironicky. Ak to bolo myslené ironicky, tak mi snáď autor prepáči. 

Znovu "černou dírou", teraz je to ale pomenovanie problému vo vzťahu. Odstavec ako motivácia/výzva by bohla byť tak v polovici básne, alebo skôr a väčšina toho čo je pred týmto odstavcom by mohla byť drasticky skrátená. "Já ti budu házet kůrky od chleba." je skoro až posmešné, príde mi, že to ide proti správe tohto odstavcu. 

"Rodinný ostnatý drát traumat, hluboko zaryje se do kůže" - páči sa, jasný čistý a silný obraz. 

Odstavec "Všechny kousky puzzle" som asi nepochopil úplne. Má partner/ka nejaký psychický problém? Ak áno, nejde to v rozpore s výstavbou ktorá tu bola doteraz? Ak nie, je to nutné to mať v basni? Ak chce autor vyjadriť náročnosť "premeny" (jednak osobne mám problém s tým, že je to jednostranné, pretože to tak nikdy prakticky nie je a jednak báseň doteraz naznačuje, že problém je oboch stranách), tak by to mohol spracovať ináč než výhražkou/týmto tónom. Náročnosť "Premeny" napríklad ako prirovnaním k ceste sa dá vyjadriť pomocou vlastností nepriamo, alebo priamo. Takto mi to príde až arogantné a neviem sa do toho bohužial vcítiť, ale možno niekto áno. 

Je teraz "černá díra" problém druhej osoby a nie problém vzťahu? "Budeš hvězda." - príliš jednoduché v kontraste s čiernou dierou na mňa, možno niekto ocení. 

Koniec je dobrý. Keď nad tým rozmýšľam, tak celá báseň by bola efektívnjšia ak by sme tam mali iba prvý odstavec a koniec.

Strávil som nad týmto názorom asi 40 min a pozorne som si to prečítal 4x, snáď to bude k niečomu a iba opakujem, je to môj úprimný osobný názor. 

(1/2) Nepovažujem sa za literárneho kritika a celý komentár je iba mojim úprimným osobným názorom.

Z veľkej časti sa zhodujem s Craerassy, tešil som sa na koniec z prostého dôvodu a to, že som sa v priebehu začal nudiť. Zopakujem, menej je viac. Vypustil by som všetko čo nehraje rolu v texte nech to je výstavba, obrazy, rytmus, pocity, alebo správa. Slová sú nástrojom pomocou ktorého môžeme dostať čitateľa presne tam kam chceme a preto to podľa mňa chce trochu naplánovať ako trasu na mape.

A teraz konkrétnejšie. Prvý odstavec by sa dal skrátiť, aby bol údernejší, tu naopak "Slza promočila 1 mm čtvereční postele" sa mi páči (na rozdiel od Craerassy), myslím, že to jednoducho (a funkčne) poukazuje na váhu tejto emoce.

Ďalší odstavec by sa dal spojiť s tretím a možno skrátiť na jeden riadok. "Matrace neschopna pohybu vpřed či vzad" je dobrá myšlienka, ale príde mi to trochu ťažkopádne. angry - detto, "Uprostřed černá díra" rozumiem, že je výhodne si pri motíve lásky/vzťahu pomôcť prvkami z oblohy/fyziky, ale čierna diera mi tu fakt nesedí (možno iba profesná deformace). Zvyšok odstavcu mám pocit, že sa úplne nerozbehne a hĺbka obrazov je pomerne nízka. 

Odstavec "Zachraňuju s nasazením života..." k tomu nemám nič, ocenil by som rytmus, ale ináč myslím, že tu bola ta správa predaná vhodne. 

Odstavec "Myslíš..." je podľa mňa príliš osobný (?), aby podporil celkovú myšlienku/pocity básne. Chce autor teda vrátiť to čo bolo v minulosti? Alebo vlastne to ani nezvažuje? Rozhodne to nie je jasnejšie po tejto časti a vyhodio ma to z tempa. 

Odstavec "Moje snaha střepiny..." okay, vnútorný monológ pokračuje, už to nie je tak osobné, ale znovu otázka: Prináša to niečo konkrétne k výstavbe? Mám pocit, že je to skôr o vnútornom konflikte autora, lenže to je úplne iná téma s akou báseň začala. 

Často je méně více. Nemohla jsem se dočkat, až to skončí. Unikal mi obsah a je v ní tolik slov navíc. Ten "1 mm" na začátku sráží myšlenku dolů. Spíš bych to vypsala slovně jeden milimetr, když už to tam musí být. Angry reakce...bože, proč?? Do některých věcí se anglická slova nehodí a za mě je to právě tento případ. Co je paměťový pěna? Paměťová pěna? Pak to opakování - "převážení", za chvíli "převáží". Naprosto zbytečná věta s tornádem. Osvětim - další proč?? Hra na soucit?? "Samotná tvé tělo" - samotné tvé tělo. Je chaotická a vydá na tři samostatné básně, které by jako každá zvlášť mohly být dobré, kdyby si autor vyhrál se slovy. Omlouvám se, ale bylo to v sekci "hlubší kritika", tak jsem si pustila pusu na špacír. :-)

Smutné, ale upoutalo mě to. Líbí se mi hlavně začátek a konec básně.