hl. n.

„metafory sú nedostupné, zavolajte prosím

neskôr“ – vyhýba sa nádražie; 

a trápne vriedky stromov sa na tvoje čelo plazia, 

ba aj škrabance od mrakodrapov ťa nebavia. 

čerň a škrípanie mostov sa mi zasýpa za golier, 

okenica sa ovenčí tichým svetlom prachu, tvoje 

nápisy, pohyby v tejto honbe sú bez opory, 

dôkazov, márnotratné – 

sme šťastné lístky, no aj tak nás dierkuje ľavica 

babylonská a od únavy hodí nás do smetí, každé 

ráno čakajú ulice na posledný súd, ale vždy 

budem večer sedieť pri tvojich nohách.