Oslepujúce vlákno osudu

zomknuté ruky, kvapka potu vákua,
čelo vlhké má, v očiach víťaztvo svitá,
v tomto momente, sila v nás iskrí,
bubny zmeraveli, obracajú sa srdcia v hrudi 

agónia ticha,
krája kolektívne pozorovanie obzoru,
ozýva sa z ampliónu —
"sme jedno"

prvá strela padne, s oblohou v ohni,
obzor krváca, my bdeme v nočných mienkach,
nepriateľ kĺže, v päte zlomený,
tráva skrytá, v zemi zvoní lámanie kostí

pixely na obrazovke postupne černejú,
ako pred snom, vedomie zaspáva,
ústup nie je voľbou, cesty niet k úniku
— chýba nám joystick