Vysoké leto

a púte, tie neboli nové,                              

a stromy sa zdá, že ostali rovnaké,            

a požičané dákym, nevratné mená, 

a bezbranné stĺpy,                                        

a post-mája ramená zmorené. 

však vieš, že tentokrát sa mi chcelo            

celý svet preložiť do tvojej reči –                  

ale nejde len o to, že poéziu v preklade 

netreba nikomu,                                              

príliš dlhý je zoznam neprečítaných kníh,   

mal byť pochovaný na cintoríne židovskom. 

lebo možno, že ba aj jazyk,                            

je ti nadmerne malý:                                      

teda prečo ho z teba vyťahujem?                 

(keby ťa bolo možno rozlámať 

a znovu poskladať) 

Ingeborg? Marcelina? Ivanka 

– pri Dunaji, nad Nitrou,        

...marcipány len mokrých pieskov                

nikým nerozoznateľné.