Vietor veje, kam chce

Vietor veje, kam chce

v určitej životnej situácií

sa môžu veci zamotať tak

že im už nikto nerozumie

svet, akoby sa vykoľajil, ležal na zemi

prišiel a zrútil sa sem

a s ním aj všetko, za čím sa tak ženieme

čoho sa tak bojíme

tráva sa dotýka lopatiek

vietor hladí, ako precitnutie

nebolo to ľahké, ale nič nie je

potom už len stačí, keď príde

možno aj nevinná, posledná kvapka

ktorá spustí niečo, čo bolo hlboko uložené

človeka zastúpeného zlomkom, kúskom lásky

pobozkáš ma a ja sa usmejem

ako dlhý teplý letný deň