V skanzene v drevenici

V skanzene v drevenici

(po dojmom výkladu o tom, ako sa žilo kedysi)

 

Pomyslel som si

že som starý Nóach

a k žene deťom

bratovi a k mame

beriem

do podpalubia

ovce kravu

sliepky psa

lastovičku

koňa možnože

brava

zo dve muchy

narážajúce do okna

veľkosti štyroch dlaní

v kresanom ráme.

 

Keď nabíjam seno do paluby

vysoko nad šindľami už tiahnu sivé mraky

 

kýl plním zemiakmi –

hore nad zatvoreným príklopom

sa potom dlho

zhovárame

ľúbime a

mlčíme.

 

Keď smažím

poslednú letnú placku

 

iba to neviem

a ťažko premýšľam

 

čo spraviť s tebou

ty naničhodný

na nič súci

 

a s tvojou liečbou

 

keď sa tá dá vraj

iba veršami.

 

 

///

 

 

Je jeseň

 

keď čoraz častejšie

 

a razantnejšie

znie rozhodcovský hvizd

spoza šušťania suchej kukurice

keď sa už pridlhý

zápas nachýlil

 

lopta

keď ešte raz

pod uhlom nalieta

na hlavy bežiacich hráčov

oblúkom padá

k úrovni pliec a

niekomu

len len že

netrafí

ruku

 

nohu

napriamujúcu sa k sieti

 

v kukurici sa hľadá

pretože v hre

sa už nevie

nájsť...

 

je jeseň

keď zas

tak veľmi nerozhodne sa nám

začínajú hody.

---