Čerešňa

Kiež by si len mohol byť tu pri mne,
nemusela by som písať sloh,
stačilo by rukou prejsť mi po vlasoch,
nebolo by treba slová iné.

Aspoň na pár minút,
na pár chvíľ,
aby človek aspoň štipku lásky pocítil,
aby dostal, kde mu treba,
nech nechýba mu nič.
Či je toto láska,
alebo len chtíč?

Boli to len dotyky a minúty,
ktoré znamenali všetko,
nehovor mi, že čas pre nás je už minutý,
všetko sa to udialo tak krátko.

Sto dní od seba a stále žiadna zmena,
sto dní, no ten deň je vždy len včera,
a ja som už strašne, strašne unavená.

Som Šípková Ruženka, tvoja sladká ruža,
ktorá nebude spať,
kým nenájde si muža,
a v spánku bude iba chodiť,
ako biela pani,
kým nebudeme spolu,
kým nebudeme sami.

Možno doma, možno bozkávať sa v zálive
horúčky nevinnej vášne,
jesť horko-sladké višne
a nebrať to tak vážne,
keď budeme opäť viac
než len nažive.

Vzduch vonku je už konečne hrejivý,
ale tvoje dlane sú hrejivejšie.
Cítiš môj tanec vo veternom závoji?
Alebo moje zblúdené verše:

Rozkvitnutá čerešňa rastie mi na prsiach,
mohutný strom, čo dáva mi dych,
vďaka nej už nie som jednou z tých,
ktorým sa srdce obrátilo v prach,
iba som sa stratila v romantickom nárečí,
kým jej lupene sú v tvojich rukách v bezpečí,
a vrúcne slová mi kvitnú na perách.