Biele oči

Pozeráš na mňa bielymi očami,
bielymi ako prázdna stena,
iba bielou maľovaná,
biela, ktorá kričí z tmy.

Namočím pero do atramentu,
modrého extraktu zo zamatu,
opriem si špičky, kde začína stena,
napíšem ti na ňu dôležité mená.

Vpíjam ti do nej hladkú kurzívu,
zošívam rany širokých mĺk,
snáď ucítiš pohyby mojich rúk,
ako tichým dotykom šepkajú.

Pripíšem texty našich piesní,
zaznačím akord celkom presný,
metronóm s notami stále sa bijú,
pamätáš si ešte našu melódiu?

Ponorím štetec do motýlieho lesa,
jedinou bodkou rozčaroval kruh,
okrídlené kvety sformovali húf,
a zo zeme vzlietli ku nebesiam.

Maľujem na stenu perleťové sny,
východy slnka a ružové dni,
spanilé hviezdy pozbierané zhora,
trblietavý horizont šíreho mora.

Hľadím na teba sklenenými očami,
v bolesti, v láske, ale úprimne,
dejú sa zázraky, keď duša ti rozkvitne,
pozeráš cez vitráž všetkými farbami.