Deti

Deti

Mladší syn sa mi narodil v decembri. Teda svoju prvú zimu moc nevnímal. Rástol  mi do krásy. Bol dobré dieťa. Nechal ma vyspať a veľa sa smial.

Prišla druhá zima. Napadol prvý sneh. Naobliekala som nás ako cibule, aj staršieho syna, a vyšli sme do bielej krásy. Postavila som drobčeka do bieleho zimného páperia. Spustil srdcervúci rev. Zľakol sa. Také bielo ešte nevidel. Doteraz bol jeho svet krásne farebný. Rýchlo som ho vzala do bezpečia môjho náručia a tíšila som ho. Rozprávala som mu o sniežiku a snehu som sa dotýkala. Tomuto môjmu bojkovi som neskôr, po jeho potulkách kade-tade, vyberala triesku z päty, aj zo zadnice. Drobček sa vytiahol na 182 cm a venuje sa kulturistike.

Ešte keď bol malý, chcel aby som mu napísala jeho meno. Sedeli sme oproti sebe. Z mojej pozície som mu napísala jeho meno tlačeným písmom. On to začal prepisovať zo svojej pozície, teda zrkadlovo a naopak. Prisadla som si k nemu a napísala jeho meno tak aby ho vnímal správne.

So starším synom to bolo tiež zaujímavé. Keď som čítala noviny, tak sa ma pýtal na písmenká, a kým išiel do školy, tak vedel čítať. Pritom sme sa ešte hrali písmenkové pexeso.

Pani učiteľka to potom, po prvom rodičovskom, keď sa zaujímala ako to, že syn už pozná všetky písmená a vie čítať, odporúčala toto pexeso aj ostatným rodičom.

1. 5. 2025