Záhadné zmiznutie Samuela Prokopovicha

Na policajnej stanici v rodnej osade vedca Samuela Prokopovicha vzduchom plávala záhada. Dôstojník v rozopnutej košeli nespúšťal oči z ľavého ukazováka, ktorý sem pred niekoľkými hodinami priniesol obuvníkov syn. Kúsok mäsa bol v prekvapivo dobrom stave. Nielenže sa na neho nechytala špina, ale ani nijak výrazne nezapáchal a udržiaval si pohľadnú farbu slnkom opálenej ľudskej pokožky. Akoby patril bábkovému modelu z predajne šiat na ulici Ľudového povstania a nie svetovo uznávanej kapacite. Otlačky však nepripúšťali omyl. "S jedným prstom si môžeš akurát tak vyšpárať nos. Aby si sa dokázal popasovať so životom, potrebuješ prstov desať," spomenul si zúfalý dôstojník na filozoficko-optimistické slová tlstého a premúdrelého ženinho brata.

Ďalšie prsty Samuela Prokopovicha, autora brilantnej odbornej štúdie o vplyve charity na striedanie hospodárskych cyklov, dedinčania objavovali postupne. Palec vylovil depresívny podvodník tesne pred odchodom z rybačky. Slnko už začínalo nepríjemne piecť, keď sa z rieky začal ozývať neprimerane hlučný škrekot žiab. Rybár trhol udicou a vzápätí zmeravel pri pohľade na hompáľajúci sa prst..

Menší šok spôsobil malíček. V 43. minúte futbalového zápasu oblastnej ligy sa za stavu 2:1 pre domácich z tribúny ozval hysterický výkrik. Na trávniku sa v tom okamihu nedialo nič zaujímavé, takže aj diváci sediaci v lóži pohľadom vyhľadali blond dievča, ktoré objavilo prst v sáčku so slnečnicovými jadierkami. Zvierala ho medzi palcom a ukazovákom pravej ruky, z tvare jej vyžarovalo zdesenie. “ No tak už nekrič. Hovorila som ti, že si nemáš kupovať jadierka, ale ty si si nedala povedať. Tak, prosím ťa, prestaň robiť scény,” hovoril  dievčaťu matka, znechutená rozruchom, futbalom a životom.