Putovanie s ľuďmi

Po symbolike kruhu siahol v poslednej svojej - v poradí už jedenástej - básnickej zbierke aj básnik Igor Gallo. Útla knižôčka Putovanie v kruhu (vydal Slovenský spisovateľ) je ľahkým a sympatickým čítaním o ľuďoch a hlavne o ľudských spoznaniach a získaných múdrostiach. Tie si už 66-ročný autor môže dovoliť predostrieť svojmu publiku. Nenásilne, nezaujato, priam nežne, až láskavo, s jemným, páčivým rýmovaním. Spoznania o svete okolo o nás o ľuďoch, ktorí nás počas cesty životom obklopujú, o kamarátoch, ktorí sa zmestia do autorovej básne "od A po Zet". Hlavne v prvej časti zbierky Každý po svojej trati sa viackrát opakuje motív starca a staroby. Tej staroby, ktorá okrem pokory a silnej dávky nostalgie prináša aj múdrosť a vďaku za to prežité. A možno aj trochu tej ľudskej zlomyseľnosti, lebo podľa autora "čas, ktorý ženie ľudský život do náručia smrti, tiež skončí odrátaný kdesi v nekonečne..." Vzápätí však v ďalších básňach Gallo píše o vnúčatách, o malých deťoch, čím sa napĺňa podstata kruhovosti z titulu knihy. Život ako kruh, večný kolobeh, kde niečo (niekto) stále zaniká a niečo (niekto) stále vzniká. Táto cesta, toto putovanie v kruhu je dôvodom, aby sa autor pýtal Kde patríme (druhá časť knihy) a zároveň aj odpoveďou - paríme tam, kde sme sa narodili, kde žijeme, všade tam, kde dokážeme oceniť mágiu života a prírody. Gallo ako pútnik životom nezlyhal. Jeho básne sú toho dôkazom.