Zuby...

„Krokodýl, ten se má Ten má hubu plnú zubu A já jen doufám, že je mít Taky budu budu...“

Moj otec je bavič. Niežeby sa tým živil, ale keby chcel, šlo by to. Neprejde jediný deň, kedy by sme sa na ňom celá rodina nezasmiali. Ale najlepší vtip, paradoxne, nevymyslel on sám, ale jedna pekná náhodička. Jedného dňa otec stál na balkóne a obdivoval výhľad na Dunaj. Keďže bolo krásne počasie, dal si jednu zo svojich obľúbenýcch cigariet . Otec je fajčí príležitostne a krásne počasie považuje za jednu z nemnohých príležitostí otráviť svoje pľúca dechtom. (Mimo iného, i moje výsledky v škole považuje za príležitosť zapáliť si. Dávno sú preč časy, keď som nerozumela, prečo otec po mne chce, aby som študovala...) No a v ten krásny deň sa to stalo... Zapálil si cigaretu a s plných pľúc vtiahol dym do svojich pľúc, keď tu zrazu celý sčervenel, vyvalil na mňa svoje očiská a z celej sily si kýchol. Na tom by, samozrejme nebolo nič divné, lenže... otcovi pri tom kýchnutí vypadli umelé zuby z balkóna a pristáli na muškátoch na piatom poschodí!!!! Chvíľu sa nezmohol ani na slovo. No ja som sa zmohla na nekonečne dlhý záchvat smiechu, ktorý sa len znásoboval , keď som videla vedľa seba stáť bezzubého udiveného tvora, ktorý mi čosi rukami-nohami vysvetľoval.... Podarilo sa mi ako tak ukľudniť, no to už som musela ukľudňovať i brata, ktorý všetko pozoroval z obývačky. Poviem Vám, spriadať plán ako dostať otcove zuby z muškátov našich susedov nebola žiadna hračka. Uznajte, zaklopať na ich dvere a povedať: “Prepáčte mám na Vašom balkóne zuby!” by asi nevypálilo najlepšie a ani jeden z nás na to nemal nervy. Brat sa síce ponúkol, že pre ne zájde, ale vzhľadom na to, že bol práve po operácii oka a mal celé oko obviazané, nebol to dobrý nápad. Navyše je môj brat práve v puberte a jeho nápad znel nasledovne: Zaklopať, počkať, kým susedia otvoria, predstaviť sa a povedať “Dobrý deň, my sme sa s otcom pobili, ja som skončil bez oka, no on je na tom lepšie, len jeho zuby dopadli na Váš balkón a rád by som si ich vzal, dovolíte?” Uznajte... Najlepší nápad som dostala, ako inak, ja. Doma máme, respektíve sme mali , zásobu vlašských orechov. Ja som sa poslala von pod balkóny chytat zuby a otec sa ich pokusal zhodit z muskatov tými orechami. Riskantné, ale účinné. Ani nie o pol hodinu boli zuby v mojich rukách. Odniesli to len úbohé muškáty, ktoré sme celkom zničili. Ja som obišla len s jednou modrinou na ruke. No povesť u susedov sme nezachránili. O hodinu po úspešnej misii k nám prišla suseda a otcovi povedala, že keď má také nezodpovedné deti, ktoré nemajú inú zábavu, než sa ohadzovať orechami, nech jej zaplatí tie muškáty... Otec len previnilo prikyvoval a platil... Naša suseda tomu dala krásnu bodku. Kedže je veľmi klebetná, o pár dní už celý dom vedel, že som nedospelá dvadsiatka na úrovni veku mojho brata (12). My s bráchom sa len usmievame. Kým o nás hovoria, máme sa na čom zabávať. Keď prestanú, my si opäť niečo vymyslíme. V našej rodine veru humor nikdy nechýba. Včera som stretla susedu vo výťahu. Vidiac modrinu na mojej ruke podotkla: "No aspoň Ťa otec za tie orechy poriadne zmastil!" A triumfálne vpochodovala domov... A poučenie? Ak máte umelé zuby, a nie ste zvyknutí na cigaretový dym, zásadne nefajčite na balkóne...

---