pichlave spomienky

Čas sa zrazu zastavil,
svoju tvár som nastavil,
vopred som v tvojich očiach čítal slová,
boli zretelné, myslela si si : to sa schová.

NESCHOVALO

Zhliadla si na mňa : určite to už tuší,
určite otázka dolahne do mojich uší.
Na čo čakáš ? Pýtaj sa už,

netráp ma čakaním, nesúž.
Čo mu rieknem, ako odpoviem ?
budem silná, poviem to priamo, to isto viem.

POVEDALA SI

Celý život sa mi hlavou točí,
pozeráš, nenápadne, mne do očí,
necelé dva roky som práve videl,
máš pravdu, vyčerpal som si svoj prídel.
Prišiel som o to, čo som mal tak rád,
to mi nenahradí žiaden kamarát.

SPOMÍNAM

A čo dalej ? Kamaráti dobrí?
A kto vytvorí podmienky ?

NIKTO, na to sme primalí obri,

ponechám si iba spomienky.

...
Spomienky ma vedú dozadu,
spomínam na náš posledný tanec,
staviam si veľkú ohradu,
už nechcem spomíňať, už KONIEC.