Prepač, že žijem

Prepáč, že žijem! Prepáč, že milujem tento svet! Možno Ti stojím v ceste, po ktorej chceš prejsť. Možno predbehla som Ťa a odtrhla na lúke kvet, ktorý práve Ty chcel si si odniesť. Prepáč, no ja mala som radosť z ružových lupeňov, bola som šťastná z ich krásy. No TY nazbieral si hŕbu kameňov... Hádzal si a triafal si... Nie do mojho tela, mojich noh či ruk, lež do srdca, z ktorého kvapká sladká krv, užialená klamstvom zbabelých múk prebiehajúcich sa, ktorá z nich bodne prv. Ktorá prv zabolí! Ktorá prv zabije! Prepáč, že žijem! Prepáč, že musel si ma niekedy stretnúť! Ľutuj, ako ja ľutujem, že pijem z kalicha nenávisti, z kalicha mojich slaných sĺz, ktoré skončili na jeho dne. Všetko sa točí ak v začoravanom sne, keď dobodaní sme skrz na skrz zlostnou šialenosťou moci. Keď zvíťaziť si chcel a nechal ma bez pomoci, užialenú v tmavej noci. Prepáč, no už je mi jedno, či mi prepáčiš...

---