Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKrv
26. 01. 2003
3
0
1750
Autor
dlhagi
Červená stužka vinie sa
po mojej nahej hrudi
v stromoch tam lístie zaplesá
polnočných spáčov budí
Žeravý mesiac z mojich očí
potíšku plačú nebesá
ranná zora keď okno zočí
do jeho duše pozrie sa
Plamenné muky nepopália
len náhle zhasne lúč
okno, čo viac už neotvoria
okno, čo nemá náhradný kľúč
No to je pekné, páči sa mi to, že to tak pekne do seba zapadá...Hermann
máš veľký talent pre vyrovnanú formu, že sa Ti ten jeden rým odpúšťa
len pozor, aby forma (a rým, ktorý ťa napadne) neurčoval celú báseň - jej myšlienku
s espritom má Naso pravdu, údernosť sa stráca
Naso, snad to nebude vyzerat hlupo, ale kaslem na rymy, ked mam depku:) tym chcem povedat, ze si vysoko cenim vase (tvoje) rady a ked raz budem velka, mozno sa pustim aj na Hviezdoslava:) (ako vravela nasa profesorka slovenciny> toto dielo si precitajte na dochodku, t.j. nazvime to dochodkova literatura)... :) Budem sa snazit, dik:)
najlepšia je prvá strofa, potom sa ten esprit už akosi vytráca. Vtretej, poslednej strofe dokonca používaš gramatický rým (sloveso-sloveso: nepopália-neotvoria - a nie práve najsúzvučnejší) a druhý riadok sa slabikami nedoťahuje na jemu súzvučný štvrtý.
Atmosféru to však má dobrú a najvaic by som ocenil metaforu o žeravom mesiaci očí - to je krása!
som zvedavý na tvoje ďalšie!
Hm... smekám, fakt se mi líbí....*****
Shammanne nominace na Zacka, avi