MOJA RUŽA JE ZA OCEÁNOM

Nuž, byť ďaleko ďaleko od milovaných - ono to človeka núti písať...

Zamiloval som sa do sochárčenia – Podchvíľou sa v snoch vraciam ku tebe Pohladím lupeň a list A že zajtra smiem tiež takto prísť, Odchádzam bohatší... Určite! Potom u seba, Tou rukou, čo sa ťa v éteri dotkla Formujem svoje srdce Na lupene a listy V zošite... Vietor ti v tom sne rozcuchal vlasy, Ach, chytím ho do sieťky na motýle A šťastný, že neprišiel som s tebou o chvíle Rozohriaty chlapčenskou bláznivosťou, Smejúc sa fontánam McDonaldu Prv, než ten vietor vypustím Šepnem mu do ucha odkaz pre teba: „Dovidenia!“ – Tvoj zmilovaný do sochárčenia...

---