Hold básnikom

Printovi, Laďi, Zolli a všetkým... (V nádeji, že aj plakať nad neschopnosťou hovoriť je potrebné)

Bože všetkých básnikov, závidím Tvojim obľúbencom, ktorí dokážu v dlaniach hriať škovránka bez toho, aby z toho dostal infarkt. Ktorým voda nepretečie pomedzi prsty bez toho, aby ich zmáčala. Osvieživo. Chladivo... Kedysi sme žili zo zmáčaných prstov. Zatúžil som byť pltníkom, alebo hoc’ aj zo studne napájať kravy. Chcel by som mať bližšie k tajomstvám, lebo ma trápia ich piesne, o ktorých sa mi zatiaľ len sníva. Moje srdce je však posadnuté nebom. Som stále príliš neobyčajný, než aby som dokázal pochopiť tajomstvo tak jednoduché, ako je tečúca voda. Bože, premeň ma v pltníka... V neexistujúcu bytosť – jednoduchého človeka.

---