Carbon cycle

Nadýchni sa riadne zhlboka, vtiahni pritom dušu z povetria priamo 

do vlastných útrob. V úvrati dychu všetkú svoju podstatu vyžeň z tela 

von cez nohy rovno do zeme a prostredníctvom pôdy sa pomaly 

nechaj vsať koreňmi mohutného platana, ktorý vrhá ešte kus tieňa 

tvojho detstva na to miesto kde si len nedávno stál. Zrazu pocítiš 

ten tlak, ktorý ťa dvíha nahor cez kapiláry kmeňa. 

Môžeš pritom listovať v najdokonalejšej kronike bytia a súčasne 

do nej prispievať svojim dielom. 

Práve tu ti prasknú očné viečka preto aby sa ti v zápätí otvoril obzor 

pri prechode do konárov a haluzí. Až na týchto križovatkách po prvýkrát 

otvoríš oči aby ti pomohli v ďalšom hľadaní tvojej cesty. 

Keď sa ti už podarí postúpiť na úroveň listov pochopíš, že svetlo 

môžeš nielen vidieť ale aj počuť, cítiť či chytiť. 

Jeho prítomnosť už vnímaš celou svojou bytosťou. 

A teraz ti poskytuje hľadané odpovede, treba sa len natočiť 

správnym smerom. Práve tu narastú tvojej duši krídla. 

No vznesie sa až vo chvíli keď zozbiera všetku odvahu a opustí 

svoj „Matterhorn“ aby ..., aby sa to neskončilo.