Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Zvieratká

04. 05. 2003
1
0
889
Autor
Eusebio

Dlhé roky som žil

nenápadne, skrome,

zanedbal som zvieratká,

čo vyrastali vo mne.

 

A lev bez kráľovstva,

ten nestojí za veľa,

túlavý pes zúfalo

vyhľadáva priateľa.

 

Vtákov to ťahá na juh,

keď zavoňajú jeseň,

osamelá cikáda

spieva smutnú pieseň.

 

Začal mnou lomcovať

neartikulovaný rev,

vresk, piskot, kvílenie,

plač a trepot krídel,

 

Na mestskej tržnici

kúpil som si ryby,

opekal ich na víne,

brúsil na ne zuby.

 

Ale ak pstruha nechytí

tvoja vlastná ruka,

neuchopíš múdrosť,

ktorú ti ponúka.

 

Vybral som sa do lesa

do vzdialeného kraja,

inštinkty ma zradili,

došiel som do hája.

 

Vtedy si prišla ty

a pohladila sivého vlka.

Uspala si tuláka,

čo sa po lúkách potĺkal

 

Zaspal snom mŕtvych,

aby mohol ďalej žiť.

Zver múdro ustúpila.

Prestala na chvíľu vyť.

 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru