Vzacna navsteva

Hudba bola pre mna vzdy velmi dolezita, znamena pre mna vela. Premieta sa do mojich myslienok, pocitov a snov. Je krasne osamote pocuvat hudbu, zavriet oci a nechat sa nou odniest daleko, do toho zvlastneho, krasneho sveta. Vcera ma navstivila vzacna navsteva. Clovek, pri ktorom sa bezne veci stavaju magickymi, tym, ze zrazu vidime viacej, nejake caro otvarajuce dusu, nutiace ju vsimat si, hladat, ist ... Rozpravali sme sa velmi dlho, len tak o zivote, hladani, ceste, zmysle, sebe. A hudba. Ja, clovek bez akehokolvek hudobneho vzdelania, ona clovek s kompletnym klasickym vzdelanim,ale obidve rovnako milujuce hudbu. Pri kazdej casti, ktora ju zaujala, ma vzdy upozornila na zaujimave zvuky, paradoxy, zvlastnosti - rozoberanie jednotlivych zvukov - sustredila som sa a pred mojimi ocami vyrastli rozne tvary, poskladane z tonov... nadherna hra harmonie zvuku a mysle. Pocity z hudby boli pre mna uplne nove, zvlastne, krasne - novy pohlad - nie lepsi, nie horsi, ale rozsirujuci.
Vysli sme von prejst sa, navstivit stary opusteny zidovsky cintorin, nikdy predtym sme tam neboli. Strazila ho macka, niekolko metrov od nas, ani sa nepohla ... dosla este blizsie k nam - je zvlastne pozerat cez sestcipu hviezdu v plote na macku sediacu pri hrobe - obraz - pocit --- zmizla. Prechadzali sme sa pomaly, cintorin bol nepekny, beznadejny, temny ... neludsky chladny, neprirodzeny ... len stromy boli na svojich miestach. Tak zvlastne sa chytila stromu, zacala spievat, skor ako nejaka riekanka, ako keby sa modlila k duchu stromu ... Stali sme bez pohnutia velmi dlho ... rozne zvuky, tiene, stromy, pocit tupeho strachu - nevnimam nieco, co by som mohla! Vyliezla na vysoky hrob, opreta o stlp - cierna postava na bielej skale - tak dlho, ani sa nepohla ... Odisla som -- jez -- v jednom okamihu mu zasvietili oci, nadherne sibalsky ...
-- neschopnost slov, myslienok... je na case zacat sa zobudzat a vydat sa na cestu --

---