zlá báseň

som zatvorená vo svojej izbe

jem slivky

čo nestihli dozrieť

a tvárim sa

pred všetkými svojimi bábikami

čo na mňa hľadia dolu z poličky

pred všetkými obludnými obrazmi

čo visia na stenách

že je mi dobre

že necítim žiadnu bolesť

žiaden smútok

sedím na zemi

a píšem

smiešne

zlé

básne o láske

a skrývam ich telom

pred bábikami

lebo sa hanbím

za svoju úbohosť

a tak sa tvárim

že je všetko v poriadku

tvárim sa

že mi nechýbaš

ale raz je to už tak

každý niekedy píše

zlé básne

každý je občas

úbohý