Pieseň číslo 5

 

Skrytá rozkoš vrie zo zátylka.

Gombík ako sivá lentilka

- mám chuť ho zjesť...

Plameň huslí šľahne do ticha,

nechám ho, nech sa ma dotýka,

nechám sa ním niesť.

 

Krvácajúce srdce zvonu.

Jak tanec kňažiek Avalonu

prší vodopád.

Som opitá snom hviezdnych prianí,

strhneš ma do hry o želaní,

v ústach topíš ľad.

 

Zleťme do nebeského baru

z kvapôčok kockového tvaru.

Vraciaš sa rád.

Zvon dostal srdce, znova búši

do tvojich zahrotených uší.

Už koľký krát?

 

Škriatkovia i vy, elfské deti

na vílom bále v mojej sieti

tancujte nocou!

Hudba je sladká ako chvíľa,

ako krv v tvojich mäkkých žilách

skalená mocou

 

sladká, sladká, sladká...

 

je koniec

 

 

(a po chvíli ťaživého ticha

sa rozozvučí šestka)

---