zmena

Zmena

Hviezdy sa neobyčajne trblietali a mesiac až nekompromisne ostro svietil. A potom ten svit zjemnel: taký zamat... A svet ľudí sa premenil na svet ticha. Hluk blízkej diaľnice zmĺkol... zašumel vánok... a v blízkej stajni zaerdžal koník...všetko ponorené do mäkkého rozpitého jasu... pomalé zaostrenie...

V diaľke zaznela tichúčko hudba. A oči si pomaly zvykali na tmavnúcu tmu. Napokon z  machule tmy vystúpil obrys členitého, majestátneho zámku. Pri pohľade naň sa myseľ začínala uberať neobvyklými cestičkami.

Hviezdy zažmurkali po prvý raz...

Z diaľky zaznel gagot divých husí. Zámocké dvere sa otvorili. Hudba na chvíľu zosilnela. Vybehla vrtká myška. A za ňou z dverí napodiv dôstoje vyšiel i šašo, dvorný blázon. Ten, čo beztrestne hovorí každému múdru pravdu.

Nasledoval myšku. Medzi nimi bolo puto. Veď i spoločne - bez slova - zastali. Šašo vytiahol skadesi prútik. Dotkol sa ním hviezd a švihol. Zrazu na mieste šaša stál Čarodej a i myška zmizla. No bola tam neskutočne priezračná a jemná Víla.

 Hviezdy zažmurkali po druhý raz...

Gagot divých husí znel zrazu celkom blízko. Veď pristávali! Zapriahnuté do kráľovského koča! A z neho vystúpil Exupéryho Malý Princ!  Ten s nadhľadom, z iného sveta!

A teraz hviezdy zažmurkali i po tretí raz...

Čarodej, krásna Víla i Malý Princ sa zvítali. Potom družne, pomalým krokom sa vybrali k lesnému jazierku. Na miesta, kam víla patrí.

Prišli. Osud Víly sa naplnil, keď sa vybrala po hladine jazierka naproti svojmu milému a keď došlo stretnutiu tam v diaľke – na vode – a keď i hviezdy sa zachveli.

Hviezdy zažmurkali i po štvrtý raz, keď sa Malý Princ a Čarodej vracali cestičkou späť do zámku.

Napokon hviezdy zažmurkali po piaty raz, tušiac toľké zmeny...

Dvojica zamierila do zámockej sály. Hudba.  Maškarný ples. Tak veľa masiek... Ako nájsť Princeznú? Ako vyhľadať tú pravú, vznešenú, najmladšiu, Otcom tak milovanú? A ako ju odkliať?  Ktorá maska skrýva práve jej tvár?

Čarodej pozbieral sily. A znovu švih – a prútik ho vedie k maske: Odmerané, tvrdé črty, chlačenské maniere..., brnenie, nie sukňa. Toto má byť skutočne ONA? Princezná, tá najmilšia? Polnoc sa blíži...

A keď odbila polnoc, keď padli masky, metódou objatia nastala naozaj zázračná zmena: z tvrdého - milá, jemná a láskavá žena! Princezná konečne nájdená! Toľkými skutočnými princami očakávaná!

***

Po polnoci svet rozprávky sa chystal zmeniť: skadesi znovu zaznel hluk diaľnice a hudba stíchla... Ostrý svit mesiaca... nie zamat...

No ostatné zostalo navždy!