Preklady pár básní

Vạn Hạnh  (-1018)

Človek je ako tieň, je tu a hneď zas nie.

Tisíc je stromov zelených,

na jeseň každý z nich opadne.

Tak z čoho mať strach?

V kvapôčke vody na tráve

videl som všetko; dni dobré i dni boľavé.

Âu Đạo Huệ (-1173)

Je v tvaroch, však bez formy,

Buddha je tu a nikdy tu nebol.

Hovoríš, že pochopiť to chceš?

Lotos v bahne predstaviť si vieš?

(Dương) Không Lộ. (-1119)

Tisíc mil řek a tisíc mil oblohy, 

V jedné vsi smutek je,  ve druhé veselí

V poledne rybář sám v loďce se probírá

Bílá jak sníh zdá se za lodí hladina.

Našel jsem místo, kde snoubí se had i drak

Ó sladký domově tady chci pobývat!

Vyšplhám na vrchol a volám dodálky

Nehnutě klenou se nade mnou oblaky

Bản Tịnh (1100-1176)

Ilúzia „ja“ má pôvod v prázdnote.

Tak ako obrazy v zrkadle.

Keď vieš, že nie sú ničím,

čo potom z toho „ja“ zostane?

Minh Trí

Vietor veje v korunách borovíc,

Mesiac svieti na hladiny vôd.

Niet tieňa, niet obrazu.

Podstata „ja“ je práve taká.

Hľadať ju je ako hladať ozvenu v prázdnote.

Viên Chiếu (Mai Trực) (990 až 1061)

Človek je slabý múr, ľahko sa rozpadne.

Ach aký žiaľ,keď žije sa v snení,

Vyprázdni srdce a vesmír hneď pominie.

Bytie a nebytie, všetko sa zmení.