...kvitnú za súmraku a hynú na úsvite....

V hlbokom tichu nebeskej hmly...

ležím ponorená v perinách

z čiernych snov.

Pri nohách mi za tichého šumu

vyrašli polnočné kvety...

S pomalou zákernou istotou

krehkými čiernymi lupeňmi

ovíjajú moje chodidlá...

stúpajú mi do dlaní

a nežne hladia moje viečka..

Vpletajú mi púčiky do vlasov.

Kvitnú a rozvíjajú

svoje skvostné okvetie...

Ponárajú ma do zmyselnej vône

vesmírneho peľu...

vnárajú svoje krehké hlávky

do mojich vlasov...

v záhadnej nostalgii

za svitu vesmírnych nocí..

v súhvezdí mojej duše...