Pocity_18

Smrtí je koľko len chceš, jedno je jedine TO... Slovenský ironik by povedal, že iba koliečko na talige.... Aj tak sa mi to páči. A pripájam sa k Trakymu.

neviem síce celkom, ako si svoje slová myslela, a zamýšľam sa nad nimi už dlhšie (to bude dĺžkou môjho vedenia), ale teraz to mne dáva (asi môj) zmysel a to, čo som si z tých slov vyložila, ma oslovuje. Možno si to ale myslela úplne inak. Ktovie? no núti rozmýšľať...t

maia- to nie je tou knihou :-) V tej knihe ma skôr upútala veta, citujem: "Bolesť nie je trestom a potešenie nie je odmenou" nad ktorou chvíľku asi budem premýšľať .. a nad tou Tvojou poslednou vetou sa tiež zamyslím :-) beda - díky za výpomoc :-)

smrť nie je len jedna. Moje srdce umrelo už mnohokrát s ľuďmi, ktorých som milovala.

Tu je smrť v znamení umierania vlastného "ja" tak ako píšu východné filozofie .. aby sa človek naozaj narodil, musí najprv zomrieť .. v prichádzajúcej smrti vidí človek mnohé inak a možno po smrti .. :-) .... no kto ho vie .. Všeobecne je smrtí možno viac ... vždy, keď sa čosi prihodí, čo naše srdce neznesie, zomrie aj kúsok v nás. Nie je to však iba smrť v ponímaní fyzickom .. i keď možno práve tú cítime veľmi bolestne.

Zda sa, ze ta knizocka, co momentalne citas, vplyva silne na Tvoje pocity....:-) Je obohacujuce zomierat denne, mat pocit, ze kusok z nas zomrelo a pritom dalej kracat aj napriek tymto skusenostiam s otvorenym srdcom. Naozajstnou smrtou je totiz prestat milovat a neverit v lasku. :-) *

Matouš 10/39:" Kdo nalezne svůj život, ztratí jej; kdo ztratí svůj život pro mne, nalezne jej." Přikláním se k tomu, že těch smrtí je hodně. Umírat denně je skutečně velmi obohacující. maia: ta tvoje poslední věta je velmi hezká.