uhryznutý mojím psom

opäť mám chuť tvoriť. a všetky tie pocity zatvoriť do prekrásne vyzdobenej pandorinej skrinky... aj tak viem, že ju zas niekedy otvorím, keď uvidím tie ornamenty.

aj tak o chvíľu začne pršať,

tak načo sušiť slzy.

 

načo sa zdvíhať,

keď viem,

že je tu nízky strop.

 

v diaľke však vidím malé svetielko (nádeje).

môžete ho,

prosím,

niekto zhasnúť?

 

-

-

-

 

dúfal som,

že ťa uvidím

usmievať sa.

 

keď už nie na mňa

tak aspoň

usmievať sa.

 

-

-

-

 

prekavpený vlastným egoizmom.

uhryznutý mojím psom.

 

nechám sa žiť.

---