Láska, nenechaj ma...

Láska, nenechaj ma nad priepasťou

buď so mnou, vylieč náplasťou

rany moje, krvavé a zanesené

bozkom vyčisti srdce poranené

túžbou som z teba zrodený

jak malá sirota pohodený

svieť mi do diaľky, do diaľky tmavej

a nový život mi do srdca nalej

Láska, nenechaj ma o samote

kto je vinný? Kameňom hoďte!

do chrbta, či do mojej tváre

teraz hoďte, oči zavieram práve

Si môj vtáčik v korunách stromu

čakám na teba pod oknami domu

vzlietni mi do dlaní, prosím ťa, vtáčik môj

si jediný kto môže zažehnať môj veľký bôľ

Láska, nenechaj ma pred bránami

slzy moje slané pobozkaj mi

okolo mňa preletel čierny havraní pár

sedím na schodoch v rukách držím si tvár

trápim sa páliacou túžbou po tebe

v sebe mám všetky myšlienky zrútené

bolí to, tak veľmi to bolí

strácam ťa, bolí to viac jak môj život holý

Láska, nenechaj ma vykrvácať

nádej, vieru, silu strácať

len s tebou šťastným dokážem byť

svoj život pred temnotou zlou zachrániť

tak postoj čas nech uverím

svoj život aj spreneverím

že ešte raz vidieť ťa chcem zas

na perách tvoj úsmev, v očiach lásky jas

Láska, nenechaj ma túžbou umrieť

tvoj úsmev len z diaľky vidieť

tak jak vzďalovať sa budú tvoje kroky

tak ja budem umierať po celé tie roky

navždy si mojou láskou jedinou

pre mňa ostávaš čistou, tak nevinnou

bez teba sám stáť sa bojím

neopúšťaj ma, prosím

Láska, nenechaj ma v beznádeji

so silami na pokraji

žiť bez teba? Neviem či

len smrť smrtelný môj žiaľ vylieči

horúca krv sa mi z očí valí

aj keď mi ich obe niťou zošívali

aj tak sa nikdy nezahoja

keď odchádzať ťa vidím, láska moja