Ksilt

Pozic mi tvoj ksilt,

nech vidim, ci si

vytvoril svoj svet

a pohlad nan.

Sa vcitim aspon raz

a zalapam po dychu,

ked uvidim ten povraz

siahajuci mi po krku.

Dal mi iny pohlad na svet

a podporil fantazijny let

do dimenzie tak trochu zahmlnej,

ked sa po ceste prasi v nej

a meni  ticho v myslienky

do kategorii cervenych knihovni.

Pomaly prach sa stava mojou sucastou

a vedomie sa zaplna sustrastou,

nad odumretim mojich kridel

po zamotani sa do dalsich osidiel.

Nebezpecny je pohlad spod ksiltu

skryva v sebe mocnu slobodu

nad volbou, kto ti pozrie do oci

a kedy sa situacia otoci.