1999

1999

A keď sedím zamotaný do deky na stoličke

napriek tomu že už je vonku teplo

v hlave mi zneje rozjásaná symfónia

a zubami som opretý o operadlo

cítim, že som mohol byť niekým úplne iným

len nie sám sebou

potom maniakálne vysávam krv z porezaného malíčka

a bozkami sa snažím uprosiť kvety

 aby nevädli

môžem zubami vyryť do operadla svoje meno

láskať sa so zaschnutým lakom a dráždiť

obrovskú jazvu pod jazykom

zatiaľ čo sliny mi pretekajú kútikom úst

do brady a na tričko

vonku je teplo

a v autobusoch je teplo a pod okennými

doskami je prach a prvé zaschnuté muchy

večer sa lampa nezažne a steny sú od

krvavých fľakov

žlté zaprášené záclony

ku ktorým šľahajú plamene žeravých žiletiek

hľadím na starý špinavý koberec

posiaty kancelárskymi sponami

a omrvinkami

krídlami komárov a potrhaných pavučín

hneď pri kraji postele sú zbytky egyptských pyramíd

rozbité korkové papuče

batérie v ovládači sú vybité

a na noc vypnem elektrický prúd

a vonku lietajú svätojánske mušky

Homér zasypaný dejinami a Aténčania

bojujúci kultúrou proti Sparte dýchajú

ten prach spod okien a stránky kníh

sú lepkavejšie.

Blíži sa leto.