Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Šalát

07. 08. 2007
4
8
2617
Autor
nepotrebujem

niečo z Kafku, niečo zo Saroyana, niečo z Abaffyho.

Hneď zrána som si pomyslel, že urobím šalát. Veľa šalátu. Šiel som do obchodu a kúpil ho dvadsať kilo. Vrátil som sa domov. Umyl som ho a začal trhať na menšie kusy do jednej z nádob.

   - Čo robíš? – opýtal sa ma Maximilián.

   - Šalát.

   - Môžem ti pomáhať?

   - Iste.

   Sadol si ku mne pri stôl a to bol jeho spôsob pomoci.

   - Keď som bol mladý, nezvykli sme jesť šalát, - skonštatoval.

   Maximilián je už totižto hodne starý. Narodil sa presne v deň začiatku Veľkej Francúzskej revolúcie, 14.7.1789. Má preto už 218 rokov a je mojím predkom. Hoci ani jeden z nás nevie, koľko „pra-“ by malo stáť pred „starý otec“. Volám ho jednoducho. Starký.

   Chvíľu sa na mňa díval očarený mojou prácou. Bol by sa i dlhšie, keby som ho v tejto činnosti nevyrušil.

   - Starký, chceš mi ozaj pomôcť?

   - Iste.

   - Nepriniesol by si mi zo špajze sáčok citrónov?

   - Pre teba všetko, - povedal, zasmial sa a odišiel.

   Ďalej som trhal šalátové listy a plnil nimi nádobu – už druhú. Starkému to trvalo asi desať minút, kým sa vrátil. Neniesol však sáčok s citrónmi ale záchodový papier.

   - Načo si to priniesol, starký? – opýtal som sa ho.

   - Veď si to odo mňa žiadal.

   - Ja som chcel citróny.

   - A ty si myslíš, že ja viem, čo sú to citróny? Keď som bol mladý, nič také sme nepoznali.

   - A navyše si nebol v špajze ale na záchode.

   - No dobre, dobre, veď mi to už tak nemyslí, ako keď som bol mladý.

   Tak som mu následne vysvetlil, kde je špajza a ako vyzerá sáčok s päťdesiatimi citrónmi. Starký povedal, že už teda vie, čo má priniesť a pobral sa po to.

   Ja som ďalej trhal šalátové listy. Prešiel som na plnenie tretej nádoby.

   Starkému to opäť trvalo asi desať minút, za ten čas som mal už takmer naplnenú i tretiu nádobu, a niesol mi jeden zemiak.

   - To je zemiak, starký.

   - Veď ja viem. Čo si myslíš, že sme jedávali, keď som bol mladý? Zemiaky.

   - Ale ja som ťa prosil o sáčok citrónov, nie o zemiak.

   - Ja viem, synak, lenže tie citróny boli na mňa ťažké. Nevládal som ich niesť. A tak som vzal aspoň zemiak, že ťa rozveselím.

   - To je od teba milé, starký.

   Usmial sa, položil predo mňa na stôl zemiak a povedal: - Ja si teraz pôjdem trochu oddýchnuť, ak dovolíš. Akýsi som unavený, asi začínam starnúť.

   - Dobre, starký, choď si pospať a ja ťa potom zobudím, keď už bude šalát hotový. Platí?

   - Áno, platí.

   Pobral sa do obývačky, ľahol si na gauč a už za chvíľu som ho počul hlasno chrápať.

   S trhaním listov som skončil na poludnie. Potom som umyl všetky citróny, čo netrvalo dlho a po jednom z nich vybral šťavu v praktickom odšťavovači. Bez odšťavovača by mi to trvalo aspoň päť hodín.

   Aj ďalej bol postup jednoduchý. Zohrial som vodu, nechal v nej rozpustiť kilo cukru. Keď už bol rozpustený, pridal som šťavu z citrónov a studenú vodu a zalial som tým všetkých desať nádob so šalátom.

   - Starký, dáš si šalát?

   - Nie, synak, radšej si dám zemiaky.

   Šalát som preto odložil – zapratal takmer celú špajzu – a pustil som sa do prípravy zemiakov.

   - Môžem ti pomôcť?

   - Iste, starký.

   Sadol si ku mne na stoličku a pozoroval ma pri čistení zemiakov. Robiť som mu však nedal nič. Bál som sa, ako by to dopadlo, keby som mu dal zapáliť plyn, či nakrájať zemiaky. Preto som to spravil radšej sám. Kým sa varili, starký sa snažil vypočítať, koľko kíl zemiakov už musel za svoj dlhý život skonzumovať.

   Ani mne nešiel na chuť šalát, a tak som si s ním dal varené zemiaky.

   - Dáš si aj kečup? – ponúkol som mu.

   - Keď som bol mladý, nič také ako kečup sme nepoznali, - odpovedal a naznačil mi tým, že si nedá.

   Ja som si dal.

   Šalát sme nejedli ani na druhý deň. Maximilián ho odmietal ako takmer všetko nové a mne jednoducho nešiel na chuť.

   Na tretí deň som si z neho naložil kopcom jednu misku. Chcel som prinútiť i starkého, ale nedal sa. Pravda, ani mne veľmi nechutil, jedol som ho len preto, aby sa nepokazil.

   Chcel som si z neho dať aj na štvrtý deň, no to už bol skysnutý. Navrhol som Maximiliánovi, aby si ľahol. Pokým spal, vyhodil som všetkých desať nádob skysnutého šalátu. Nemohol som to spraviť, ak by bol hore. Iste by povedal: - Keď som bol mladý, nikdy sme nevyhadzovali jedlo.


8 názorů

niniw
07. 12. 2007
Dát tip
námet je dobrý ... gramatika ... hmm ... skloňovanie ti niekde nevyšlo, zopár nespisovných slov ... celkovo ... až tak ma to neohúrilo ... na jednej strane to bolo dobré, ale na určitých miestach mi to zadrhávalo

Winter
16. 10. 2007
Dát tip
Hele, tak nějak jsem se zase k téhle povídce vrátil a je super. Roste s časem.

vďaka; ja si o ňom myslím, že je jedno z mojich najlepších a nechápal som ako to, že dosiaľ nemalo žiaden tip.

Flákač
09. 08. 2007
Dát tip
tohle dílko zvládls asi nejlíp, co jsem četl. tip, moc se mi to líbí.

Winter
08. 08. 2007
Dát tip
Na druhou stranu na té povídce asi něco bude, když už dva dní o ní rozvažuji, jako by mě ta jednoduchost prve odradila, ale zároveň se mi uložila do paměti. Těžko říct, jaksi si zde nevím rady... Nícméně tip pustím a 218letého Maxmiliána uložím hezky do klubu :)

no tak vďaka; hoci ten výchovný prvok tam pôvodne vôbec nebol zamýšľaný. až keď som napísal asi dve tretiny, prišlo mi, aký by mohol byť záver.

obluda
07. 08. 2007
Dát tip
Heh, podla toho vychovneho prvku a nenarocnej zrozumitelnej formy by som to odporucil do citanky na prvy stupen ZS:) ..a nemyslim to zle..

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru