bez názvu

Na chodníku neďaleko mŕtvej fontány ma našiel.

Kráčal sám, v daždi sám, v temnote sám,

bol krásny sám, bol ticho sám,

smutný nebol sám, lebo nikto nie je smutný a nie je sám.

Odložil svoj úsmev na diaľkové ovládanie

a našiel ma ako skutočný človek.

Vložil svoje oči do mojich prázdnych jamiek

a ja som uvidela vrany skákať cez švihadlo

a včerajšie stopy na chodníku

a tisíce - tisíce veží

a leží a ako niekto beží

a jedno nenarodené dieťa.

A videla som sprievod bielych myší

ako nacvičujú nejakú absurdnú drámu

a videla som roztomilú vraždu na nekrvavom pozadí.

A do toho šepkalo tisíce hlasov tisíce slov,

no možno to bolo iba jediné slovo - neviem presne,

lebo na mojej tak trochu nekompletnej hlave chýbali aj uši

 - ja som videla tisíce úst a tisíce pohybov pier,

ale nepočula som nič.

A on vstal a bez očí a bez slov kráčal ďalej

ulicou popri tej tryskajúcej fontáne.