Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

O dvoch láskach Irmy Fulekyovej

12. 12. 2009
27
30
2741
Autor
filemon

 

Dve lásky mala Irma Fülekyová: psa, ktorého nikto nikdy nevidel, a knižnicu, ktorú zdedila po svojej starej matke, tiež Irme Fülekyovej, len s tým rozdielom, že Irma Fülekyová staršia mala štvrtinu krvi modrej. Šestnástina aristokracie sa v našej Irme predrala na povrch ako divoká túžba po vzdelaní, ktorého sa jej nedostalo. A tak sa vrhla na zdedené knihy, o ktorých vedela hodiny rozprávať svojmu psovi Mukimu. Najčastejšie sedávala pri moste na ploských šikmých skalách a nohy si máčala v plytkej vode pri brehu rieky. Voda tiekla pri kraji pomalšie, takže sa v nej podchvíľou hemžilo stovkami malých rybiek. Irma si vždy strčila obe nohy do vody a čakala. Rozpŕchnuté hejno rybiek sa pomaly vracalo naspäť k brehu. Irma sledovala malé lesklé telíčka so zatajeným dychom.

- Pśt, Muki, teraz čosi uvidíš...

Rybky nebojácne plávali okolo Irminých prstov, pokým sa pravý malíček nevymrštil ako strunka. Irma sa rozosmiala, ešte niekoľkokrát pokývala malíčkom, strčila si mokré nohy do starých tenisiek a zvyčajne dorozprávala Mukimu obsah knihy, ktorú v noci čítala. Niekedy rybky nebolo vidno, lebo do rieky vypustili odpad z cukrovaru. Irmu to však nikdy nemrzelo, nohy si aj tak strčila do vody. Vtedy sa jej zazdalo, že sú hnedé, ako vtedy, keď mala dvadsať a keď si vyrábala pančuchy rovno na nohy. Stačilo si ich vyholiť, ak boli biele, natrieť mrkvovou šťavou, vyblýskať kožkou zo slaniny a vzadu si ostrým uhlíkom nakresliť tenulinký pásik od päty až na stehno, pekne do stredu. To bývala najväčšia fuška. Kvido s ušami ako lopúchy sa šiel z jej nôh zblázniť: vraj že keď si s ním nič nezačne, pôjde na bicykli až na koniec sveta a tam skočí dolu. A Kvido si naozaj sadol na bicykel a šiel do sveta. Neprišiel až na jeho koniec, ale do Paríža. Irme odtiaľ doniesol Mukiho, ktorý bol múdrejší ako niektorí ľudia. S Mukim sa Irma rozpráva už vyše päťdesiat rokov. Niekedy sa ho spýta na obsah knihy, ktorý mu deň predtým rozprávala a ktorý medzitým zabudla. Keď ani Muki nevie, vtedy mu povie: Joj, Muki, vezmem ťa na koniec sveta a tam ťa hodím dolu. Potom Irma vždy vyčkáva, čo na to Muki, žmurká na neho raz ľavým, raz pravým okom a piskľavo sa rozosmeje.

     V zime sedáva Irma v malej kuchynke a čítava dlho do noci. Z kuchyne do hosťovskej ide iba po novú knihu. Raz, keď sa Irme nechcelo vyjsť z kuchyne do pivnice po drevo, spravila neslýchanú vec: vytrhla z knihy prvých päťdesiat strán a vložila do sporáka. Sama bola prekvapená, ako to šlo ľahko. No o chvíľu bola z toho zhrozená a takáto nešťastná nemohla ani oka zažmúriť. Nakoniec vstala, zobrala okýptenú knižku a miesto vytrhnutých strán dopísala na vnútornú stranu obalu ich stručný obsah: „Viliam Máriu opustil kvôli mladšej Elvíre. /Sviňa/.“ Irma bola konečne spokojná. Keď sedela nasledujúci večer v kuchynke, už nebolo také ťažké vytrhnúť ďalšie prečítané strany a priložiť nimi do sporáka. Ceruzku mala už pripravenú. Stačilo pripísať obsah vytrhnutých listov na vnútornú stranu obalu.

- Vieš,- rozprávala potom v posteli Mukimu, - nebola som najhoršia, ale Kvida som nechcela. Ty by si chcel takého, čo má uši ako lopáre?“ - chichotala sa a potom zvážnela. - Ale nemysli si, že nemám Kvida rada. Šiel kvôli mne na kraj sveta, aby skočil dolu. A doniesol teba. Možno by mi teraz tie jeho uši ani tak veľmi neprekážali. Dala by som mu na ne baretku. A ja by som si na nohy nakreslila čierne pásiky...nie, nie, Kvido by mi nakreslil tie pásiky, a šli by sme na zmrzlinu, lebo tú mám rada. Len by mi nesmel kúpiť citrónovú. Čože? No tak už spi...- ponatriasala perinu vedľa seba a zatvorila oči.

Od toho dňa nebolo večera, aby Irma nevytrhla niekoľko prečítaných strán z knihy a nepísala obsahy na vnútorné strany obalov. Časom rozširovala svoje zápisky o vlastné postrehy a potom si už nepamätala, čo z napísaného je obsah knihy a čo je jej vlastná myšlienka. Postupne v Irminej zdedenej knižnici pribúdalo husto popísaných obalov Irminým celkom pekným a úhľadným písmom. Irma k niektorým textom prikreslila aj červené srdiečko.

     Keď sa po rokoch minuli knihy a Muki si už nepamätal ani jeden obsah, Irma odišla. Ľudia, ktorí ju naposledy videli, vraveli, že šla popri brehu rieky a komusi hovorila, že ho vezme na koniec sveta a hodí ho dolu. Irmu v meste odvtedy nikto nevidel. Až po rokoch sa pri úprave pivnice v hrdom dome na námestí našla prázdna urna s Irminým menom, rokom narodenia a úmrtia. Za rokom úmrtia bolo nakreslené červené srdiečko. Nikto nevedel, ako sa urna dostala medzi staré haraburdy, len kvetinárka odnaproti tvrdila, že urnu do pivnice priniesol akýsi pes.


30 názorů

8hanka
06. 01. 2012
Dát tip
peknucke, i ked smutne... *****

filemon
12. 07. 2010
Dát tip
Máš pravdu, človek by nemal byť sám

Dalimir
20. 02. 2010
Dát tip
t*

Diana
19. 02. 2010
Dát tip
Krásně napsané!****

filemon
22. 01. 2010
Dát tip
Vďaka

Píšeš zajímavým, takovým pohádkářským stylem. Moc hezky se to čte.

projektil
21. 01. 2010
Dát tip
moc pekne pocteni tip++

Tragicus
14. 01. 2010
Dát tip
Je to docela mile a hezky napsane. Muj salek kavy to neni.

Bíša
12. 01. 2010
Dát tip
:+))

Saetri-Ihn
12. 01. 2010
Dát tip
Trochu mě mrzí, že nás ve škole nikdy nenaučili ani základy slovenštiny, protože sice rozumím, ale není to tak hluboký a upřímný jako čeština pro mě. Ale i tak se mi to četlo skvěle, asi to bude tím plynoucím lehkým stylem. Vytrhané stránky jsou super nápad, trošku jsem čekal, že se to zvrhne v to, že se z ní stane spisovatelka... Líbilo (i přes nereálnost), četlo se to dobře, jen nad obsahem musím ještě trochu popřemýšlet :) Tip.

Janina6
10. 01. 2010
Dát tip
To já, Marvine, mívám chutě všelijaké :-)

Janina6
09. 01. 2010
Dát tip
Jak už řekli někteří přede mnou, je to hezky napsané. Čtu tvoje povídky ráda. Přidáváš do nich něco, co nedokážu přesně určit, ale co mi vždycky postavy nějak lidsky přiblíží... nejsou mi lhostejné. Nemám od nich odstup. Trochu mě baví, trochu dojímají. Hodně dobrý mi připadá ten nápad s vytrženými stránkami.*

filemon
04. 01. 2010
Dát tip
Ďakujem

Winter
04. 01. 2010
Dát tip
Je vůbec paradoxní, že v takovéto celky působí uvěřitelněji, než příběhy postavené na detailu. A přesto význam s obsažností nesouvisí, řekl bych, a vtírá se mi podezření, že si to v takových případech vypravěč až přespříliš zjednodušuje. Každopádně, že píšeš pěkně, to ti říkat nemusím. Takže tip.

Decentně něžné, lehce záhadné, prostě kouzelné. Nemůžu ti nedat tip:-)

filemon
29. 12. 2009
Dát tip
Áno súhlasím so zaradením.

StvN
24. 12. 2009
Dát tip
Napsané celkem hezky. Já moc nemám rád tyhle povídky, v nichž se autor snaží jednoduše obsáhnout celý život nějaké postavy a nakonec ji nechá zemřít, aby dosáhl u čtenáře nějakého citového pnutí. Přijde mi to vůči té postavě nefér.

StvN
24. 12. 2009
Dát tip
Souhlasíš se zařazením do PM?

Lakrov
22. 12. 2009
Dát tip
Je to zvláštní povídání, takové trpchu nadčasové... (jo a jsem tady 'skrz' tu diskusi, jinak by tahle drobná krása mé pozornosti zcel unikla). Tip

MeTB
15. 12. 2009
Dát tip
Aha, tedy to nesedí lingvisticky, to mě nenapadlo. :-) A když už jsem tak tady a mám z toho příběhu příjemý pocit, pošlu rovnou avizo StvNovi, že by to mohl zařadit do PM na další měsíc.

filemon
15. 12. 2009
Dát tip
Počkaj: keď stará mama mala štvrtinu krvi modrej, tak jej dcéra má osminu a vnučka šestnástinu. Aha, už viem: ty si si splietol starú mamu s mamou. Stará matka = babička.

MeTB
14. 12. 2009
Dát tip
Poslouchej, jestli měla maminka čtvrtinu modré krve a dcera šestnáctinu, tak buď to nesedí matematicky nebo biologicky. :-) Jinak je to pěkné, až je mi líto, že to není delší. "Šiel kvôli mne na kraj sveta, aby skočil dolu." To je krásná věta, skoro jako z pohádky.

Adamova Eva
14. 12. 2009
Dát tip
jedným dychom *O)

damaxy
14. 12. 2009
Dát tip
:)

filemon
13. 12. 2009
Dát tip
Ďakujem, mám radosť.

*bezva

J.Tomas
12. 12. 2009
Dát tip
Je to naprosto skvělé, dávám tip.

čučenka
12. 12. 2009
Dát tip
Zvláštní, dojemné, pěkné.. :-)*

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru