Smútok, žiaľ a bolesť...

Prechádzky, hladenie rúk a objatia...

Tvoj pohľad, vraviaci tak mnoho.

A naše miesta, zabudnuté Bohom,

no na ktoré sa nezabúda,

zanechali sme tam niečo vzácne...

čo zahreje keď tadiaľ prejdem,

 už to nevrátim,

ale spomienky mi nik nevezme.

Ako ďalej, tak prázdny som...

Ovládol ma smútok a bôľ,

veril som slepo na slová,

no boli to len dočasné pravdy,

časom stratili svoju hodnotu.

Dostávam len to

čo si zaslúžim...

keď najvyšší si povie,

všetko ukončí...

a potom je koniec.