Kde patrím

Nevysloviteľnou prázdnotou,
som postavou z komédie,
len tak - trochu na čierno.
Vzývať predstavy, dosnívať si cestu,
ten chodník, čo ma povedie.
Mrazivý vánok srdce rozohreje, 
nohy ma ponesú, zvlhne tvár,
a vtedy pocítim, že patrím sem.
A môj les, môj verný a tichý priateľ.
Bosé nohy zabáram do piesku, 
ktorý hladí oceán.
Prší.
Prší, a ja viem, že som doma.
Počkám si až príde noc,
kde vlčie sny nesú sa v žalostných melódiách,
tam ja vpíšem do vetra tú svoju, 
že konečne som doma.