November

Niečo strácam.

Máš pocit, že niečo strácaš.

Niečo...

a niekoho som stratila.

November je iný.

Vždy niečo strácaš.

Nechávaš za sebou

svetlá a ich duše.

Stále niečo mizne,

vzdaľuje sa a mení.

Keď  zostaneš stáť

hýbe sa zem

letia vtáky

vychádza a zapadá slnko

vychádza a zapadá mesiac

umiera leto

a v noci jaší sa mráz

Rodia sa nové pocity

Na rozhraní

medzi životom a smrťou

Medzi dverami

svetla a tmy

Uprostred cesty

tam a spátky

Si sama

Tak veľmi sama

odniekať niekam

od nikam tam

Horia len svieči

na miliónoch hroboch

po celom svete

Si tu

a predsa tu nie si

Si so mnou

aj keď sme každí

tak strašne sám

Musíš ísť sám

Musíš byť...

cudzí, chladný a pochovaný...

Slnečnice už zvädli

aj tie posledné.

Ja som ti ani jednu nepriniesla

a Ty ma predsa miluješ.

Inak by to nemohlo tak bolieť...

Nemohla by som cítiť

ako tu stále si

ako mi hľadíš do duše

a tak veľmi dobre vieš aká som...

a tak prosíš

a ja tak ako vždy...

sa snažím byť...

silná...

Silnejšia ako strach.

Silnejšia ako vietor.

Silnejšia ako smrť.