Petronelin les

Bol to obyčajný bukový les. Hladké sivé kmene sa týčili jeden vedľa druhého a zem bola pokrytá vrstvou lístia. Nebol to hlboký les. Tiahol sa po pár okolitých kopcoch od dediny k dedine a skrz naskrz ho pretínali lesné cesty, často vymyté až na kameň. Nebol to les, v ktorom by sa dalo ľahko stratiť.

Petronela sedela na svojom obľúbenom mieste - na kmeni ani nie sto metrov od miesta, kde les končil a začínalo pole - teraz už zorané, zvažujúce sa až dole k dedine. Začínalo sa stmievať. Na lúke, alebo na poli, by sa to ešte asi nepostrehlo, no tu už tiene stromov vytvárali husté šero. 
Petronela odvrátila pohľad doteraz upretý smerom k poľu, stále osvetlenému jasne a zadívala sa na opačnú stranu. Nespokojne zmrštila nos. Už pár rokov mala dovolené túlať sa po lese sama hoci väčšinou sem chodila s Kaťou, alebo občas so Stelou, keď jej rodičia prišli na návštevu. Rozhodne sem však nikdy nechodila v noci. Bolo na čase ísť domov.
Príliš sa jej nechcelo. Poobede na sestru pred všetkými z rodiny nakričala pár nepekných vecí. Už nešlo o to, kto mal v tej hádke pravdu, Petronela vedela, že niečo jednoducho vysloviť nemala. Obzvlášť, keď to ani nemyslela vážne. Všetci boli nahnevaný a ona odišla z domu urazená. Teraz nadišiel čas vrátiť sa a priznať chybu. 
Vstala a utrela si ruky o nohavice. Nepomohlo to. Z domu ulúpené buchty, ktoré pred chvíľou dojedla, chutili dobre, no ruky jej zostali zlepené od cukru.  
Domov to bolo necelých desať minút, ale predsa len, bol to veľmi nepríjemný pocit a iba dolu svahom tiekol malý potok. Petronela sa rozhodla pre jednu poslednú zastávku než sa vráti. 

Bez veľkého otáľania sa pustila k potoku. Čítať by sa tam už asi nedalo, cestu však ešte rozoznala jasne. Až keď mala ruky konečne umyté, obzrela sa smerom, ktorým prišla. 
Les, o ktorom by ešte včera prisahala, že ho pozná ako vlastnú dlaň, náhle vôbec nepôsobil tak známo a prívetivo. Petronelu prepadla úzkosť. Čím skôr z tadiaľ odíde, tým lepšie. Najkratšia bola cesta priamo naspäť, Petronela sa rozhodla ísť inokade. Nechcelo sa jej štverať späť hore svahom. Popri potoku to trvalo o málo dlhšie ale s menšou námahou. Vedela, že jej bude stačiť kráčať iba chvíľku a ocitne sa na asfaltke. Šla tade už neraz.  

Vykročila dolu, pozorne hľadiac kam šľape. Nechcela ku koncu zle stúpiť a zvrtnúť si nohu. To by bolo strašné. Čo ak by sa zranila tak, že by sa nevedela dostať domov sama? Uviazla by v potemnenom lese možno aj na hodiny. A ju náhle po prvý krát, od kedy si vedela spomenúť, prepadol z jej dôverne známeho lesa strach. Bolo to hlúpe, bol to predsa ten istý les ako stokrát predtým. Bol by to presne ten istý les aj za tmy, iba by tam chýbalo svetlo. Napriek tomu, nemohla si pomôcť, bola rada keď minula známy úsek, kde potok menil smer. Východ z lesa bol necelých sto metrov pred ňou.  
Minulý týždeň, kým bola Stela ešte na návšteve, ostali obe spať v obývačke. Podarilo sa im vydržať, než dospelí zaspia a Stela zapla televízor. Nemali príliš na výber. Časť staníc už nevysielala, alebo dávali čosi neskutočne nudné. Stela bola nadšená, keď napokon narazila na akýsi horor. Petronela, hoci nie až tak nadšene, súhlasila nech to nechajú. Bolo to o prekliatom sídle. Petronela sa bála po celý čas, a potom, keď televízor napokon po skončení filmu konečne vypli už ani trochu, hoci obývačka zostala rovnako temná ako dom vo filme počas najstrašidelnejších scén. Nemala problém zaspať s ľahkým srdcom. Jediné čo ju spočiatku rušilo bola Stela šomrajúca, že sa bojí. 
A tak to bude aj teraz, vravela si Petronela, vyjdem von a už si na ten hlúpy strach ani nespomeniem. Okraj lesa bol neďaleko. Za poslednými kmeňmi bolo vidieť žihľavu a lopúchy a tesne za nimi aj asfaltovú cestu a na druhej strane pole s kukuricou. Bolo tam znateľne viac svetla, ako v lese.
Petronela sa chystala zliezť posledný strmší úsek svahu nad jarkom pri ceste, keď ju niekto zozadu zdrapil.

***

Videli tamade prechádzať podozrivé žlté auto približne v čase, keď sa to muselo stať. 
Napokon sa táto informácia ukázala ako nepodstatná. Po pár mesiacoch, keď polícia konečne chytila vraha, vysvitlo, že ten muž nikdy nevlastnil ani len vodičský preukaz.