Moje ja.....

Si príma,

Povedal mi raz ktosi,

No to je len časť celku

Čo životom si nosím.

Som ako skladačka,

Čo časom sa sama skladá,

Nikto však nikdy nepríde na kľúč,

Ktorým sa dokopy dáva.

Tam kdesi hlboko

Vedie zápas anjel a čert,

A i keď do duše pozrieš sa cez oko

Nepoznáš ten vnútorný svet.

Som kľudná vodná hladina,

Do ktorej niekedy i kameň spadne,

Som víchor, ktorý zavýja,

Až pritom naokolo všetko chladne.

Som fatamorgána,

Čo klame púšť všedných dní,

Som chladná rosa za rána,

Ktorá krv v žilách rozprúdi.

Som sopka, ktorá vybuchne

A chrlí lávy prívaly,

No o chvíľu slnko vykukne

A svetu sa uľaví.

Som tmavá nočná obloha,

Ukrývam mnohé tajomstvá,

Mám meno človeka

A nosím so sebou posolstvá.

Som iba malá hviezdička,

No súčasť veľkej galaxie,

Som úplne iná epocha,

Nik taký už neexistuje.

Som kvet, ktorý keď odtrhneš,

Zvädne ti v dlani,

A ak ma nedobehneš,

Stratím sa ako tma na svitaní.

Som srdce plné lásky

A pojmem jej ešte viac,

Rozdávam ju plným náručím

A nevyjem na mesiac.

Som večná hádanka,

Ktorú nezodpovie nik,

To je moje ja-

Jeden veľký otáznik.