Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se(už) vianoce
Autor
s.i.k.o
zdravím ľudia a pseudoautori a autori, potreboval by som kritiku, vážnu nevážnu akúkoľvek, ale hlavne rýchlu - zajtra alebo pozajtra to potrebujem odovzdať. ďakujem. snaží sa to znieť pozitívne
viete ako vyzerá rozžiarený vianočný stromček uprostred cintorína? absurdne.
ale bol tam.
čo tu robí? pýtali sa pozostalí správcu a on vždy len jemne pokrčil ramenami a zaliezol späť do svojej búdky vypiť si trochu horúceho čaju od svojej manželky.
prečo ho nedáte preč? pýtali sa návštevníci a on vždy len jemne pokrútil hlavou. lebo nechce.
tie svetielka ste naň dali vy? pýtali sa o okoloidúci a on pokýval hlavou.
svietil tam, uprostred hrobov, pomníkov a machom obrastených kameňov, ktoré možno, kedysi, bývavali majestátnymi hrobmi. od polky decembra do jeho konca. 16 dní. jeho červené a žlté a zelené svetielka žiarili do tmy, matne a farebne osvetľovali smutné hroby a spomínajúcim príbuzným a priateľom dávali niečo, iskru vianoc, jemný úsmev.
keď nasnežilo a bielo šedý mestský sneh poprikrýval trávu, hroby a vianočný stromček, svetielka cezeň jemne presvitali a vyzerali príjemne rozmazane, ako odraz známej tváre na zahmlenom zrkadle.
potom prišiel január a svetielka z jedličky zmizli a stal sa z nej zase len obyčajný ihličnatý strom vyrastajúci zo starého hrobu s popraskaným náhrobkom.
ten stlomček ste zasadil vy, ujo? spýtalo sa ho malé dievčatko v huňatej ružovej čapici. pokýval hlavou.
plečo?
môj otec mal rád tú vianočnú atmosféru, odpovedal.