Kolotoč

Kolotoč

Ako deti na hojdačkách

hompáľame nohami

a kričíme: viac, viac a ešte vyššie!

Až do krútenia hlavy

a splynutia sveta do farebnej šmuhy.

 Kým sa nedvíha žalúdok.

Chceli sme len jedno,

omámení lietaním,

nikdy nezastaviť tento kolotoč.

Prosím, nezastavuj môj svet!

Opakoval hlások za očami k výškam.

Ako blázni na hojdačkách,

ľahkovážne sme sa odpútali,

zahodiac zábrany nechali sme sa unášať

a kričali: viac, viac a ešte vyššie!

Ako majstri sveta na hojdačkách,

opití nesmrteľnou voľnosťou okamihu,

postavili sme sa, ako najvyššie sa dalo

a kričali: viac, viac a ešte vyššie!

Ako dozreté hrušky na hojdačkách

popadali sme na zem,

odreli kolená, dolámali krídla, prerazili hlavy

a mlčali.

O pokore hovorili mlčaním.

Ako starci na hojdačkách

nepúšťame sa reťazí

s nohami pevne ukotvení k zemi.

Oči ostražité a pomaly hojdáme naše deti,

kým oni kričia: viac, viac a ešte vyššie!