z povaly

najnežnejšiu báseň akú poznám

dnes v noci ti prečítam

dúšok vína z toho hrozna

a ty budeš opitá

ráno príde zase nuda

alebo nás sused udá

že sme sa tu schovali

takže pi len pomaly

budeš chváliť starú krásu

mladučkého rispetu

iní ti ho nevytrasú

z rukáva a popletú

ako majú plynúť rýmy

ja len mladé so starými

na ktoré si spomínam

nalial som ich do vína

ty však vôbec nemáš v láske

verše toho básnika

jeho rispety sú ťažké

ich zmysel ti uniká

jednoduchšie bude asi

keď s čítaním nesúhlasíš

a si z vína molová

len sa prosto milovať