Spoveď narkomanky

Som jednou z mnohých, to iste vieš,
a žiadny zvláštny prípad,
už zajtra ne mňa zabudneš,
do iných budeš rýpať.

Moj život - celkom bezcenný
pre ľudstvo nie som ničím,
len príťaž, odpad nechcený,
čo sa sám rýchlo zničí.

Že som na ulici? a čo má byť?!
Zďaleka nie som jediná.
Že môj život sa neoddá žiť?
neskoro zmeniť sa, byť iná...

Že svoje telo predávam,
aby som mala prachy,
na Boha iba nadávam?
som v pekle, žiadne strachy!

Netreba mi už odplatu
na skvelom druhom svete,
veď diabol dávno už má tu,
všetko čo treba,viete.

Aspoň na chvíľu zabudnúť
môžem na svoju biedu,
prerušiť túto hnusnú púť,
no s telom plným jedu...

Viem, že to dlho netrvá,
že ma to rýchlo zničí,
skapem jak pes, no nie prvá
mám to tak všetko v piči.

Veď komu už len záleží
na jednej padlej kurve?
má to, čo jej len náleží,
tak koho pre to urve?!