Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Ako sa zbaviť pískania.

24. 05. 2012
2
2
1020
Autor
Slavoj

Zo života pracovného.

            Pískanie či hučanie v hlave nepatrí medzi obľúbené stavy. Čas od času to už určite zažil každý. V mojom prípade však pískanie nepochádza z mojej hlavy. Zdrojom neovládateľného pískania je môj kolega, s ktorým sedím v spoločnej kancelárii.

Začne hneď ráno. Ešte si nestihneme ani kávu uvariť a kolega Juhás už píska svoje neidentifikovateľné  improvizácie na plné obrátky. Je hrdý na to, že má dobrú náladu. Tá naša v tej chvíli začne rapídne klesať. Pri jeho vysoko oktávových zvukoch to inak ani nejde. Skúsený automechanik by povedal, že ide o charakteristický zvuk, ktorý sa občas ozýva z motorového priestoru starých ojazdených áut krátko po naštartovaní. Príčinou je klinový remeň. Podľa mienky opravárov (potvrdil to aj šéf z opravovne v Starej Bielej s desaťročnou praxou) stačí k odstráneniu nepríjemného zvuku kúsok mydla. Boky remeňa potrieme toaletným alebo i tým najobyčajnejším mydlom, a je po pískaní. Je to rada, ktorú poznali už naši dedovia, a platí dodnes. Ale pozor, mydlo síce nepríjemný zvuk odstráni, nie však natrvalo. Pískajúci remeň totiž vždy značí, že s ním nie je niečo v poriadku.  A to si práve náš Juhás nechcel pripustiť. Podľa jeho mienky nárok na slobodu prejavu zahrňuje aj jeho pískanie.

Museli sme na Juhása vymyslieť niečo iné. Všetci tvrdili, že som jeho najlepší kamarát. Sedíme v jednej kancelárii. To ale neznamená, že som za neho zodpovedný... Ako mám povedať najlepšiemu kamarátovi, že mi to jeho pískanie lezie na nervy? Inak sa s ním dá vydržať, keď práve nepíska jednu z tých svojich obľúbených melódií. Neroznáša klebety po podniku. Nemá kedy. Keď nepíska, tak práve raňajkuje, desiatuje alebo obeduje. Slastné chvíle ticha si tiež užívame, keď sa kolega Juhás vzdiali na toaletu. Neplatí to v prípade malej potreby. 

  Zdôveril sa mi, že sa pri pískaní vie  lepšie sústrediť na prácu. Dobíja sa energiou, ktorá pochádza z jeho hlbokých pohnútok urobiť deň krajším, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Zaumienil si, že nebude pískať stále tú istú. Nám sa ale stále zdalo, že nejde o veľké zmeny. Rozpoznať bola len meniaca sa intenzita jeho zvukového prejavu. To nám muselo stačiť.

 Raz chcel byť aj vtipný. Vraj prečo sedím, mám sa postaviť... Pýtam sa ho, a prosím ťa prečo sa mám postaviť?... Naučil sa pískať štátnu hymnu, či viem čo sa patrí. Rád som sa postavil, človek nemôže v práci celý deň len sedieť. Na záver som chcel vedieť, ktorému štátu som pri jeho pískaní prejavil úctu. Kolega Juhás sa konečne urazil. Nie však nadlho. Na druhý deň prišiel s nápadom, že štátne hymny sa už nebude učiť pískať... Bude sa zdokonaľovať v iných hudobných žánroch.

Nápad učiť sa pískať bol pre kolegu Juhása začiatok jeho umeleckého konca. Znenazdania ma napadla spásonosná myšlienka. Kdesi na internete som čítal, že niekde v Južnom Tyrolsku sa každoročne, v lete, organizuje súťaž v pískaní hudobných melódií. Originalite sa medze nekladú.  Hneď som  aj vyhľadal termín a presné miesto konania nezvyklej súťaže. Našťastie potrebovali aj zahraničnú účasť. Nášmu Juhásovi sme od prvej chvíle žičlivo verili. Nenápadne sme mu informáciu o uvedenej súťaži preposlali na jeho e-mailovu adresu.

Vôbec nás neprekvapilo, keď si  kolega podal žiadosť na neplánovanú dovolenku, práve v týždni konania súťaže. Narýchlo musí odcestovať niekde do Rakúska. Všetky podrobnosti nemusíme vedieť. S úľavou sme rešpektovali jeho tajnosti. Najviac sme sa tešili na jeho návrat, tušiac, že asi nebude ten najslávnejší.

Nechcem byť škodoradostný, ale tak sa aj stalo. Z nemenovaných zdrojov sme sa dozvedeli, že súťaž bola bohato obsadená. Do samotnej súťaže však neboli pripustení všetci prihlásení účastníci. Z pre nás dobre známych dôvodov tam figurovalo aj meno nášho kolegu Juhása. Nikto sa ho po návrate z dovolenky neopýtal prečo tak zrazu prestal s pískaním.

Čestne prehlasujem, že všetky jeho zbytočne vynaložené náklady mu uhradíme. Len sa musí priznať k svojmu neúspechu. A to nebýva vždy to najľahšie...

 

 


2 názory

srozumeni
26. 05. 2012
Dát tip
A jo, mně se to líbí. Asi se budu muset víc kontrolovat, také si možná dost často pískám. Doufám, že snad takhle extrémně. ...***

Jejejejej! To je panečku dlouhý! /*

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru